Kniha: Rozmarne leto
Autor: Vladislav Vančura
Pridal(a): Brendy
Vladislav Vančura (1891 – 1942)
- český spisovateľ, dramatik, filmový režisér, pôvodným povolaním lekár
- *Háj vo Slezsku, otec sa dlhou dobu nemohol uplatniť, a tak sa často sťahovali
- členom a prvým predsedom Devětsilu (1920), prívrženec poetizmu, vo tridsiatych rokoch bol členom Ľavej fronty, publikoval vo mnohých časopisoch – Červen, Kmeň, Host a Panoráma, členom KSČ, ale jeho dielo nie je komunistickou agitáciou, pôsobil ako divadelný kritik v denníku „Československá samostatnosť“, neskôr premenovanom na „Národné oslobodenie“, bol predsedom českej filmovej spoločnosti
- kvieten 1942 zatknutý a 1. júna na Kobyliskej strelnici popravený → 1946 bol in memoriam menovaný národným umelcom
Tvorba:
Archaické slová a knižné výrazy spojené s ľudovou mluovou, vetná stavba zastaraná, složité súvetia na zdôraznenie dôležitosti daného okamihu, diela monumentálneho rázu, dej potlačený, dôležité miesto vyprávača, ktorý vyjadruje svoj názor na dej, prerušuje vyprávanie a oslovuje čitateľa, hodnotí správanie postáv, časti príbehu pripomínajú filmové scenáre, oslavuje život, zdôrazňuje zážitky, detailne vyjadruje náladu, farebnosť príbehu, city
Ďalšie významné diela:
Dlhý, Široký a Bystrozraký, Pekár Jan Marhoul, Pole orná a válečná, Markéta Lazarová, Posledný súd, Hrdelská pre anebo prísloví, Konec starých čias, Obrazy z dejín národa českého (kvôli zatknutiu prerušené písanie uprostred vety), Kubula a Kuba Kubikula, Jazero Ukereve.
Zaradenie autora, znaky obdobia
- Česká literatúra 1. polovice 20. storočia – rozrôznenie českej literatúry, vznik nových umeleckých prúdov
- Imaginatívna literatúra
- vplyv avantgardy (kultúrne a umelecké hnutie, usiluje o experiment, uplatňuje sa vo výtvarnom umení, literatúre, divadle aj filme)
- lyrizácia, metóda asociácie predstáv
Autori, ktorí tvorili vo stejnej dobe
- Karel Čapek, Ivan Olbracht, Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka), Karel Poláček (Dom na predmestí)
Vplyvy na tvorbu
- už názvom chcel autor dať najavo, že pôjde o žartovné vyprávanie
- autor nechápal humor ako doprovodný znak, ale ako filozofiu, životný postoj
- dielo naprostým protikladom knihy: Pole orná a válečná
- obal knihy prvých knižných vydaní vytvoril J. Čapek
Spoločensko-historické pozadie
- pred druhou svetovou vojnou
- medzivojnové obdobie, obdobie relatívneho pokoja
Rozmarne leto – rozbor knihy
Všeobecná charakteristika
- druh: epika
- žáner: novela – humoristická
- podtitul: humoristický románek
Tematická výstavba
-
téma: kritika nevernosti, poukázanie na stereotyp dní, nuda, chvíľkové pobláznenie
-
námět: poklidnú idylu malého mesta naruší príjezd kúzelníka a jeho krásnej pomocnice Anny
-
miesto deja: kúpeľské mesto Krokovy Vary (leží na rieke Orši)
-
doba deja: počas 3 červnových dní
Myšlienky
- snaha pobaviť čitateľa je však prostredkovaná pomocou veľkého umenia vyprávať a veľkou štylovou hrou
- kritika malomeštiackej morálky: pretvárka, pokrytecká morálka, nuda, pasivita (ako K. Poláček)
- opisuje pomíjivosť a krásu chvíľkového pobláznenia
- radosť z vyprávanie je dôležitejšia ako zápletka a psychológia postáv
- chcel spojie avantgardnú prózu s poetikou poetizmu: okúzlenosť svetom, sledovanie sveta pomocou zmyslov, aktualizácia výrazových prostriedkov
Jazyková výstavba
- er-forma (vyprávač však nie je účastníkom deja)
- charakteristika postáv vyplýva z ich konania, niektoré sa popisujú a hodnotia samé
- V. štýl oplýva veľkou nápaditosťou
- jazyk: lexikálne bohatý, rétoricky mnohovrstevný, časté archaizmy, knižné obraty, ktoré sú z mluveného hľadiska ťažkopádne (záměrne), jazyk neslúži na sdelenie, vytvára samostatnú rovinu obrazných prirovnaní, prúdiacich rozhovorov a podivných oslovení fiktívneho adresáta
- zvláštne štylizovaná reč – vznešený štýl, spisovná čeština, archaizmy, prechodníky, složité súvetia, snaha o oživenie slov dávno zapomenutých, latinské výrazy
- kniha má na čitateľa pôsobiť ako vytrženie z bežných hovorových zvykov, chce vybídnúť k pozornému vnímaniu textu
- veľké množstvo dialógov, slovná komika
- najznámejšie vety z diela: „Tento zpôsob leta sa mi zdá poniekud nešťastným.“ (A. Dúra)
Tropy a figúry (príklady)
- epiteton ornans
- veľkolepého mesiaca, odulý reťazec, žirné polia
- perifráza
- usedajú do tiena platanov
- anafora
- hle, vzťahovanie sa stáva miernym
- ať posúva nos… , ať sa zmierňuje
- personifikácia
- vzťahovanie sa stáva miernym
- reťazec, ktorý vyrazil z obličaja
- čas poskytuje viac veku
- oxymorón
- zdvihá sa a opäť klesá
- anakolut
- Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na začiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov…
- eufemizmus
- z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj
- prechodník
- hovoriac, vyňavši
- metonýmia
- Nie je vám vhod táto desiata hodina, ktorá práve slieta zo starobylého veže baziliky..?
Kompozičná výstavba
- napísané chronologicky s minimom odbočiek od hlavnej dejovej línie
- text je rozdelený na množstvo malých kapitol, označených ironickými názvami (Cesta cnosti, Strážte sa strážnikov)
- opomíja uvozovky, z kontextu poznáme, že ide o priamu reč (jakoby celú knihu vyprával jeden vyprávač)
Porovnanie
- naprosto ojedinelé dielo
Kritika a vplyv diela
- dielo bolo vnímané pozitívne najmä avantgardnými umelcami a teoretikmi štrukturalizmu
- výhrady mali kritici konzervatívni (Arne Novák) a katolíci
- toto dielo našlo odozvu v 60. rokoch prostredníctvom štúdií a esejí, ktoré sú dôkazom uvoľnenia kultúrnej atmosféry
- v roku 1967 bol podľa knihy natočený rovnomenný film (R. Hrušínský, V. Brodský, J. Menzel – tiež réžia)
Postavy:
- majster Antonín Důra – starší muž, majiteľ vidieckej plovárne v kúpeľskom mestečku, záletník, stará sa o svoje telo, ľudské telo je pre neho najdôležitejšie, svoju ženu už nemá rád, užíva si života
- Kateřina Důrová – neprítažlivá žena, manželka Antonína, nie je šťastná v manželstve, nehezká, tlstá, podezrievavá
- Kanovník Roch („abbé“) – najväčší mravokárce, ale sám je okúzlený dievčaťom, priateľ Antonína, oceňovateľ mravnosti, vzdelaný knihomol
- major Hugo – priateľ Antonína, bývalý vojak, vznešený, bohatý, slušného vychovania
- Arnoštek – potulný kúzelník, cestuje po svete, polykač ohňa, akrobat atď., „švarný chlapík“
- Anna – mladá krásna dievča, nejspíš partnerka Arnoštka, pomáha Arnoštkovi pri vystúpeniach – vybíra peniaze, za slobodna sa volala Nezválková
Obsah
Je chladné leto a v kúpeľskom mestečku Krokovy Vary sa skoro nič nederie. Do Důrovej plovárne teda mnoho ľudí nechodí. Kanonik Roch je pohoršený, že si Antonín Důra sundal kalhoty, keď lezol do vody. Manželia Důrovi sa vzájomne pomlúvajú. Do mesta príjde potulný kúzelník Arnoštek a jeho pomocnica Anna. Usporiadajú niekoľko predstavení pre ľudí. Mesto je vzhuru nohami. Antonín Důra, kanonik Roch aj major Hugo sú okúzlení krásou Anny. Kateřine Důrovej sa zasa páči Arnoštek a nosí mu jedlo. Antonín Důra podvedie svoju ženu s Annou, ale keď vchádza Anna do domu, poleje ju aj seba vodou a zalže manželke, že Annu zachraňoval. Kateřina mu neverí, ale aj tak sa o Annu stará. Potom odchádza za Arnoštkom. Kateřina teda pobýva spoločne s Arnoštkom a Annou. Kanonik Roch ide v noci k maringotke a Anna ho pozve dovnútra, práve varí ryby. Opilí výtržníci sa práve vraciajú z hospody a vtrhnú do maringotky. Zraní kanonika Rocha – natrhnú mu ucho. Antonín mu ho potom zašije. Major Hugo sa tiež snaží o Annu, chce, aby s ním zostala, ale Arnoštek ho zbije. Kateřina sa pohádza s Arnoštkom a odchádza späť k Antonínovi. Rozhodla sa, že mu odpustí. Avšak Antonín jej neodpustí a nie je rád, že sa k nemu vrátila.
Môj názor
Kniha sa mi opravdu veľmi páčila aj napriek tomu, že nebola nijak dejovo pestrá a jazyk je veľmi knižný a komplikovaný. Ako autor zamýšľal, pri jej čítaní bola nutná zvýšená pozornosť, čo ma však vôbec nevadilo, keďže príbeh bol čítavý a vtipný. Musím povedať, že s ničím podobným som sa doteraz nestretla.
Úryvok:
Staré časy:
Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na začiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov a ich urputné vzezrenie sa stáva miernym. Hle, vzťahovanie a vysoký stĺp ortute, ktorý sa zdvihá a opäť klesá, pripomínajúci dych spáča. Hle, kyv slnečníka a táto tvár, kedysi hrozná. Ať posúva nos a odulý reťazec, ktorý vyrazil z obličaja tak prudko, ať sa zmierňuje, lebo, proboha, mesto je tiché. Uprostred žirných polí je dostatok dvoch bielých v smysle národného básnictva, z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj.
Vtedy markytánky leta v kapote, v stredných ploských a prúdových, v stredných, ktoré nezrývajú cesty, chodili muž od muža, stolica od stolice a vyňavši blok z vydutého kapsára, trhali lístok po lístku. Chocholík ich nosov sa zardel, keďkoľvek hovorili k svojmu hostiteľovi hovoriac: „Dobrý deň, pane. Nie je dnes krásne jitro? Nie je vám vhod táto desiata hodina, ktorá práve slieta zo starobylej veže baziliky svätého Vavrinca? Domnievame sa, že čas poskytuje viac veku než čokoľvek iné, a vskutku, desať je viac ako deväť.“
(Zasadenie úryvku do kontextu: Úryvok sa nachádza na začiatku knihy, keď Arnošt a Anna prichádzajú do Karlových Varov.)