Kniha: Revízor
Autor: Nikolaj Vasilievič Gogol
Pridal(a): Ká, Tina
Nikolaj Vasilievič Gogol (autor)
- Nikolaj Vasilievič Gogol bol ruským prozaikom a dramatikom. Narodil sa v roku 1809 na Ukrajine.
- Po štúdiu na gymnáziu odišiel do Petrohradu, kde sa stal úradníkom.
- Od roku 1831 začal písať svoje osobité prózy. Spojením grotesknosti a ironičnosti s osudovou tragikou hrdinov poviedok naviazal Gogol na Puškina a ovplyvnil Dostojevského.
- V diele Revízor Gogol odsudzuje spoločnosť zloženú z chladných, malicherných a všedných povah. Ideálom je mravne dokonalá spoločnosť.
- Námět k Revízorovi poskytol Gogolovi Alexandr Sergejevič Puškin, ktorý mu vyprával príbeh o tom, ako bol jednou pri nejakej ceste považovaný za tajného vládneho úradníka.
- Zomrel v roku 1852 a Rusko tak prišlo o prvého veľkého realistu.
Vlivy na jeho dielo, tvorbu
- Gogol pri písaní čerpá z tvorby svojho priateľa Puškina, pričom vyzdvihol její zárodky realizmu, ktoré dopĺňa o realistické obrazy.
- Vo svojich dielach tak s humorom charakterizuje obyčajných ľudí, výborne vykresľuje prostredie vidieka, provinčného malomesta, ale aj metropoly.
- Také sú v jeho próze často motívy z histórie Ukrajiny, kde vyrastal.
Ďalšia autorova tvorba
- Večery na samote u Dikaňky, Podobizna, Petrohradské poviedky, Mŕtve duše, Ženitba
Literárna história: Spoločensko-historické pozadie
Politická situácia
- Na začiatku 19. storočia viedlo Rusko Napoleonské vojny, Napoleon bol porazený. 1825 umiera cár Alexander I. a na trón nastupuje Mikuláš I. V Rusku bolo samodŕžavie = špecifická ruská forma absolutizmu.
Základné princípy fungovania spoločnosti v danej dobe
- Väčšina obyvateľov Ruska boli roľníci a stále existovalo nevoľníctvo. Životná úroveň bola mizerná.
- Čo sa týka literatúry, v Rusku sa viac kritizovalo, kvôli nepriateľom a neporiadku v Rusku. Přesto však vychádzalo hodne diel – literatúra v realizme dopĺňovala vedu a techniku.
Kontext ďalších druhov umenia
- Umenie v realizme venovalo pozornosť námetom z bežného života a dívalo sa na skutočnosť objektívne, bez ilúzií a fantázie.
Maliarstvo:
- Francúzsko: G. Courbet, J. F. Millet
- Rusko: Ilja S. Repin
- České maliarstvo: Karel Purkyně
Sochárstvo:
- Francúzsko: Aimé Jules Dalou
- České sochárstvo: Václav Myslbek
Hudba:
- Francúzsko: G. Bizet, G. Verdi
Kontext literárneho vývoja
Realizmus
- vznik vo Francúzsku – 2. pol. 19. storočia
- objektivita, žiadne prikrášľovanie, všedné situácie (napr.: obrazy – unavené obličeje, atď.)
- človek je vytváraný prostredím, v ktorom žije
- pre realizmus je typický jedinec
- analýza spoločnosti a človeka, kritika nedostatkov spoločnosti, charakter postáv sa vyvíja
Literatúra:
- Dlhé popisné pasáže
- Jazyk zodpovedá prostrediu, v ktorom sa nachádzame
- Rusko: Nikolaj Vasilievič Gogol, Anton Pavlovič Čechov – Dáma s psíčkom, Lev Nikolajevič Tolstoj – Anna Karenina
- Francúzsko: Honoré de Balzac – Ľudská komédia, Gustav Flaubert – Paní Bovaryová
- Anglicko: Charles Dickens – Oliver Twist
- Dánsko: Hans Christian Andersen – Škaredé kačiatko
- Amerika: Mark Twain – Dobrodružstvá Huckleberryho Finna
Rozbor diela: Revízor
Literárna teória
A) FORMA:
Všeobecná charakteristika literárneho diela
- Literárny druh – drama (divadelná hra)
- Literárny žáner – satirická komédia
- Literárny smer/sloh– Kniha pochádza z roku 1836, radíme ju do ruského realizmu.
Organizácia jazykových prostriedkov– próza
Štylistická charakteristika textu
- Dielo o 5 dejstvách (aktách) – posledné najkratšie. Kompozícia chronologická. Dejová zápletka je anekdota (vtipný príbeh).
- Je písané dialógmi, reč postáv je priama (uvádzaná bez uvozoviek).
Jazyk a slovná zásoba
- Autor používa spisovný jazyk s hovorovými prvkami (napr.: kejhák).
- Komédia je písaná formou dialógov. V dialógoch je použitý hovorový jazyk, chvíľami až nespisovný.
- Sú tu scénické poznámky na lepšie vysvetlenie situácie.
- Keďže sa dej odohráva v ruském prostredí, sú tu použité výhradne ruské mená.
- Objavujú sa tu termíny (kurýr, štafeta), oslovenia (páni), metafora (v žilách oheň, mráz), prirovnanie (zavriem ťa, kým budeš čierny).
- Prestávky v reči sú vyznačené pomlčkami.
- V diele sa nachádzajú slová ako štylisticky neutrálne, tak aj štylisticky zafarbené (napr.: „křupan“, „huso“ či „mizera“).
B) OBSAH:
Tematická výstavba (téma)
- Hlavným a jediným tématom je očakávaný príchod revízora z Petrohradu.
Postavy:
V novších prekladoch sa oproti pôvodným líšia mená niektorých postáv, nižšie preto nájdete obe varianty.
- Ivan Alexandrovič Chlestakov
- Bezvýznamná osobnosť, ktorú mesto pokladalo za očakávaného revízora. Človek, ktorý nikdy nič počestné nedokázal, si díky novej pozornosti obyvateľov mesta môže začať hrať na mocného. Do svojej novej role štátnika sa vžije veľmi rýchlo a náležite si ju užíva, pričom si ani neuviedomuje všetku tu snopu lží. Nie je nič, čo by neodmietol.
- Osip
- Chlestakov sluha
- Anton Antonovič Meluzin-Vichurovskij (Anton Antonovič Skvoznik-Dmuchanovský)
- mestský hejtman, policajný direktor (veliteľ policajného zboru)
- vážny človek, oblečený do uniformy, prešedivieľ
- Anna Andrejevna – jeho žena, Marja Antonovna – ich dcéra
- Luka Lukič Zauchov (Luka Lukič Chlopov)
- školský inšpektor
- Artěmij Filipovič Brusinka (Artemij Filipovič Zemljanika)
- kurátor ľudomilných (chudinských) ústavov
- Špekin
- poštmistr
- Bobčinskij a Dobčinskij
- statkári z mesta
- Štěpán Iljič Štěnicyn (Štěpán Iljič Uchovertov)
- policajný (revírny) inšpektor
Ďalšie postavy
- Ámos Fjodorovič Práskin-Tláskin (Ammos Fedorovič Ljapkin-Ťapkin)
- sudca
- Kristián Ivanovič Krágler (Christián Ivánovič Hübner)
- Okresný lekár
Dej a kompozícia
- V celom diele je chronologický postup. Hra je rozdelená do piatich aktov.
- Expozícia – Hrdinovia príbehu získavajú informáciu o príchode revízora. Začína debata na tému, ako si má každý uklidiť na svojom písečku.
- Kolízia – Zistenie, že revízor je už dlhšiu dobu v meste, neklid, snaha získať si revízora.
- Kríza – Vyvrcholením hry je vo svojej podstate zvrat dejov v konci hry.
- Peripetia – Z dopisu, ktorý údajný revízor poslal známemu, sa hrdinovia dozvedia o jeho pravej identite. Chvíľu na to je im ohlásený príchod skutočného revízora.
- Záver – V závere sa už žiadne dovysvetlenie nevyskytuje. V poslednom výstupe je oznámený príchod úradníka na zvláštny rozkaz z Petrohradu.
Dej:
Hlavná postava, petrohradský úradník Chlestakov, je omylem považovaná za revízora, ktorého príchod do malého provinčného mestečka bol už predem avizovaný. Hejtman a ďalší predstavitelia mesta sa boja, že bude odhalená ich úplatkárska prax a neplnenie povinností, a preto Chlestakova uctivo hostia. Tomu príde situácia náramne vhod, predstierá revízora, vetrie sa do hejtmanovej rodiny a nechá sa uplácať ostatnými úradníkmi. Po Chlestakovom odchode príde skutočný revízor. Hra končí nemou scénou zděšených predstaviteľov mesta.
Priestor, čas
- Názov mestečka, v ktorom sa dej odohráva, sa nedozvieme a je zachytené skôr stručne. Veľká časť diela sa dejí u hejtmana doma. Všetko sa odohráva v 19. storočí.
Inscenácia
- Revízor mal premiéru v roku 1836 v Petrohrade. Poprvé bol sfilmovaný v Rusku v roku 1915 s hercami Malého akademického divadla.
- V ČSR bol poprvé sfilmovaný Martinom Fričom v roku 1933 s Vlastou Burianom v hlavnej úlohe. Najnovšia česká verzia Revízora je z roku 2005, režisérom je Viktor Polesný.
Význam sdelenia (hlavná myšlienka)
- Vidíme, ako je spoločnosť zkažená, akými nedostatkami v tej dobe existovali a dodnes existujú. Autor upozorňuje na korupciu, zesmiešňuje.
- Ľudia sú ochotní zaplatiť čímkoľvek a v akomkoľvek množstve, aby im všetko prešlo a neboli potrestaní. Ide im len o svoje blaho a svoj majetok. Dielo sa opiera o reálnu situáciu v Rusku v tej dobe.
- Dielo je zamerané proti úplatkárstvu, nastavuje zrkadlo malomešťákom. Ukazuje deformáciu charakterov ľudí vplyvom peňazí a moci
Inšpirácia daným literárnym dielom
Ako dané literárne dielo inšpirovalo ďalší vývoj literatúry:
- Dielo Revízor patrí do kritického realizmu, Gogol je v ruskej literatúre považovaný za zakladateľa tohto smeru.
- Na Gogolovu tvorbu nadväzuje prakticky celá ruská literatúra 2. polovice 19. storočia. Dnes je 19. storočie nazývané „zlatým vekom“ ruskej literatúry.
Literárna kritika
Dobové vnímanie a kritika literárneho diela
- Po premiére malo dielo veľký úspech a predovšetkým mladými ľuďmi, študentmi a pokrokovými literárnymi kritikmi bolo prijímané s nadšením. Gogol sa však stal terčom útokov vyššej spoločnosti, o ktorú Gogolova komédia pronesla zdrcujúci súd. Práve tým bolo určené motto knižného vydania hry „Nevrč, brachu, na zrkadlo, keď máš krivú hubu.“
Posúdenie aktuálnosti témy a spracovania daného literárneho diela
- Myslím, že téma je veľmi aktuálna aj v tejto dobe. I dnes tu existuje úplatkárstvo, ľudia sú stále ovplyvňovaní mocou a peňazmi, každý hľadí, aby nemal niečo menej ako druhý. Možno je škoda, že sa dnes už takové „inkognito“ kontroly nedejajú.
Porovnanie diela s vybraným dielom z tematickej hľadiska
- Na porovnanie diela Revízor som si vybrala dielo Rodičia a deti od Karla Václava Raisa. Rais sa venoval kritickému realizmu a ako námiet si väčšinou vyberal vzťahy medzi ľuďmi a ich túžbu po peňazoch a lepšom živote. Vo zbierke Rodičia a deti sa objavuje téma domlúvania sobášov pre peňaže. Tak isto ako Gogol aj Rais sa venoval téme o zkaženej charaktere ľudí.
Ukážka z diela: AKT PIATY, VÝSTUP ÔSMY
Tíž, poštmistr (pribieha s rozpečateným písaním v ruke).
Poštmistr: Páni, páni, to budete koukať! Úradník, ktorého sme pokladali za revízora, nebol žiadny revízor.
Všetci: Nebol revízor?
Poštmistr: Vôbec žiadny revízor – dozvedel som sa to z tohoto písania.
Policajný direktor: Čo vy to, čo vy to? Z akého písania?
Poštmistr: Z jeho vlastného písania. Priniesli mi na poštu písanie. Pozriem na adresu – vidím: do Poštovskej ulice. Já vám div neomdlel. To asi – poviem si –, to asi objavil na pošte neporiadok a píše o tom zprávu vláde. Vezmem ho a rozpečetím.
Policajný direktor: Jak ste sa opovážili?
Poštmistr: Ja sám neviem: nadprirozená sila ma ponúkla. Už som zavolal kurýra, aby písanie poslal štafetou; ale zmocnila sa mňa taká zvedavosť, akú som v živote ešte nepoznal. Nesmiem, nesmiem, cítim, že nesmiem! Ale predsa ma to láka, strašne láka! V jednom uchu ako by som počul: ,,Ty, neotvor, prijdeš o kejhák!“ A do druhého ucha ako by mi niekto šepkal: ,,Otvor, otvor, otvor!“ – Ako som zlomil pečať – miesto krvi v žilách oheň, a rozpečetím: v žilách mráz, na mojej duši, mráz. Ruky sa triasu a pred očami sa mi delajú rudé kolesá.
Policajný direktor: Jak ste sa opovážili otvoriť dopis tak vysoce postavenej osobnosti?
Poštmistr: V tom je práve ten vtip: Nie je ani osobnosť, ani vysoce postavená.
Zaradiť ukážku do kontextu diela
- Ukážka je z piateho dejstva, čo znamená, že sa blíži ku koncu. Po zasnúbení Chlestakova s dcérou policajného direktora, Chlestakov odíde ,,na požehnanie“ za svojím strýčkom. Chlestakov napíše dopis, lenže poštmistr ho otvorí, pretože si myslí, že je to dopis pre vládu. Ale zisťuje, že Chlestakov ich podviedol. Poštmistr to oznámi celému mestečku.