Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Petzvalova 2, Košice-Západ, 04011
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://szusfilmova.edupage.org
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie zamerané na rozvoj kreativity a umeleckého cítenia u detí a mládeže. Žiaci majú možnosť vzdelávať sa v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. Každý odbor ponúka systematickú výučbu, ktorá postupne prehlbuje vedomosti a praktické zručnosti študentov. Pedagogický prístup je založený na individuálnej práci s talentom každého dieťaťa, dopĺňanej skupinovými aktivitami a projektmi. Dôraz sa kladie na praktickú aplikáciu získaných vedomostí, čo sa prejavuje účasťou žiakov na verejných vystúpeniach, koncertoch, výstavách či divadelných predstaveniach. Škola tak poskytuje priestor pre prezentáciu umeleckých výstupov a skúseností. Súkromná základná umelecká škola Petzvalova 2, sídliaca v mestskej časti Košice-Západ, sa snaží formovať komplexnú osobnosť študenta prostredníctvom umenia, pričom ich pripravuje aj na prípadné štúdium na stredných a vysokých umeleckých školách. Škola je plne organizovaná vo všetkých svojich zameraniach.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042243599
- Eduid: 100014861
- Orientačný počet žiakov: 142
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Západ, okres/obvod Košice II, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak skúsim to spísať, ako to vnímam ja po tých pár rokoch, čo tam dcéra chodí. Keď sme školu vyberali, mali sme z nej taký fajn pocit, vyzeralo to tam živo a kreatívne, a to sa mi páčilo. Nechcela som pre ňu nejakú suchú inštitúciu, kde sa len odsedí hodina. A v tomto smere som sa nesklamala. Naozaj mám pocit, že väčšina učiteľov to tam robí so srdcom. Vidím na dcére, že na hodiny sa teší, príde domov nabitá energiou a stále mi ukazuje, čo nové sa naučili alebo vytvorili. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa im venovali. Cítim, že sa jej snažia rozumieť a podporiť ju v tom, čo ju baví, a to je pre mňa asi to najdôležitejšie. Páči sa mi aj to, že deti majú možnosť sa ukázať. Stále sa organizujú nejaké koncerty, výstavy alebo vystúpenia, takže to nie je len o drine v triede. Decká vidia, že to, čo robia, má zmysel a môžu sa s tým pochváliť. Dcéra z toho má vždy obrovskú radosť, aj keď má trému. Je to pre ňu veľká motivácia a aj my rodičia sme hrdí, keď ju vidíme na pódiu alebo pri jej práci. Myslím, že toto je veľké plus, lebo sa učia nielen umeniu, ale aj vystupovaniu a sebaprezentácii. Na druhej strane, aby som bola úprimná, občas mám pocit, že organizácia a komunikácia smerom k nám rodičom trochu viazne. Niekedy sa informácie o zmenách v rozvrhu alebo o chystanej akcii dozviem na poslednú chvíľu, a to je dosť stresujúce, keď si človek musí všetko plánovať. Párkrát sa stalo, že v tom bol proste chaos a mala som dojem, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Nie je to nič hrozné, čo by sa nedalo prežiť, ale z času na čas to dokáže poriadne otráviť. Priestory tiež nie sú najmodernejšie, ale zase je tam taká tvorivá atmosféra, takže to asi k tomu patrí. Samozrejme, moja skúsenosť je len s jedným odborom. Počula som od iných rodičov, že nie všade je to úplne rovnaké a že záleží, na koho človek natrafí, ale to je asi tak všade. Pre nás je však podstatné, že dcéra je tam spokojná, našla si tam kamarátov s podobnými záujmami a vidíme, že ju to baví a posúva ďalej.