Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Breziny 289, Prakovce, 05562
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie pre deti a mládež v rôznych umeleckých oblastiach. Študenti sa môžu rozvíjať v hudobnom odbore, kde sa učia hrať na rôzne nástroje ako klavír, gitara, husle, akordeón či flauta, a tiež sa venujú spevu. Výtvarný odbor zahŕňa kresbu, maľbu, grafiku, modelovanie a prácu s rozmanitými materiálmi, čím sa podporuje kreatívne myslenie a manuálne zručnosti. V tanečnom odbore sa deti zoznamujú s klasickým, ľudovým aj moderným tancom, rozvíjajúc tak svoje pohybové schopnosti a rytmus. Škola ponúka aj literárno-dramatický odbor, kde sa študenti venujú dramatickej príprave, prednesu a tvorbe vlastných textov, čím si zlepšujú verbálne prejavy a interpretačné zručnosti. Dôraz sa kladie na individuálny prístup k žiakom a objavovanie ich talentu, s cieľom rozvíjať ich tvorivosť a pripraviť ich na prípadné pokračovanie v štúdiu na umeleckých školách. Aktivity zahŕňajú aj interné žiacke vystúpenia, školské výstavy a účasť na umeleckých súťažiach. Škola, známa ako Súkromná základná umelecká škola Breziny 289 v Prakovciach, prijíma študentov už od predškolského veku. Je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042105927
- Eduid: 100014564
- Orientačný počet žiakov: 306
- Školu nájdete v meste alebo obci Prakovce, okres/obvod Gelnica, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa povie umelecká škola v Prakovciach na Brezinách, prvé, čo mi napadne, je taká fajn, skoro rodinná atmosféra. Moja dcéra tam chodila naozaj rada, lebo cítila, že sa jej naozaj niekto venuje. Nebolo to len také hromadné kreslenie, kde všetci robia to isté a hotovo. Práve naopak, mala som pocit, že sa snažia v každom dieťati nájsť to, v čom je dobré, a v tom ho podporiť. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas. Videla som, že sa im naozaj venujú a chcú ich niečo naučiť. Vďaka tomu sa nebála experimentovať a skúšať nové veci, čo si myslím, že je na umení to najdôležitejšie. Páčilo sa mi aj to, že ich práce nekončili len niekde v skrini. Škola sa snažila, aby sa deti mohli ukázať, či už na nejakých miestnych výstavách alebo súťažiach, a to bola pre dcéru vždy obrovská motivácia. Na druhej strane, mám pocit, že by to občas chcelo trošku investovať do vybavenia. Nie je to nič strašné, ale niektoré stojany už mali svoje najlepšie časy za sebou a občas chýbal nejaký lepší materiál, s ktorým by mohli pracovať. A čo sa týka organizácie, niekedy v tom bol taký menší chaos. Stalo sa, že sme sa o nejakej zmene v rozvrhu alebo o nejakej akcii dozvedeli dosť neskoro, a to potom človeku trochu nabúra plány. Nie je to koniec sveta, ale občas to bolo dosť otravné, keď som si už niečo zariadila a zrazu bolo všetko inak. Zdá sa mi, že komunikácia navonok by mohla byť niekedy o niečo jasnejšia a včasnejšia. Celkovo je to tam celé také komorné, čo je na jednej strane super, lebo sa tam asi nikto nestratí a učitelia majú na deti čas. Ale niekedy som mala dojem, že možno práve preto je tá ponuka techník alebo možností taká… no, užšia. S inými odbormi, ako je napríklad hudobná, osobnú skúsenosť nemám, takže to neviem posúdiť. Ale čo sa týka výtvarnej, nebola to žiadna obrovská moderná inštitúcia, ale skôr miesto s takým ľudským prístupom, kde sa moja dcéra cítila dobre a veľa sa naučila.