Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Dolná 25, Žarnovica, 96681
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto umelecká inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zamerané na rozvoj ich kreativity a talentu. Výchovno-vzdelávací proces je rozdelený do štyroch hlavných odborov: hudobného, výtvarného, tanečného a literárno-dramatického. Žiaci sa učia prostredníctvom individuálnych hodín, napríklad pri štúdiu hudobných nástrojov či spevu, a v skupinových lekciách pre predmety ako hudobná náuka, výtvarná výchova, tanec alebo dramatická príprava. Štúdium je štruktúrované od prípravného štúdia, cez prvý a druhý stupeň základného štúdia, až po štúdium pre dospelých, čím sa zabezpečuje kontinuálny rozvoj umeleckých schopností. Cieľom je nielen technické zvládnutie zvolenej disciplíny, ale aj podpora celkového kultúrneho rozhľadu a príprava na prípadné ďalšie umelecké štúdium. Žiaci majú pravidelne príležitosť prezentovať svoje zručnosti na školských koncertoch, výstavách a verejných vystúpeniach. Základná umelecká škola Dolná 25 v Žarnovici sa nachádza na uvedenej adrese a disponuje priestormi prispôsobenými pre výučbu jednotlivých odborov. Inštitúcia je úplne organizovaná, čo znamená, že poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie vo viacerých umeleckých odboroch a všetkých stupňoch štúdia.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037833804
- Eduid: 100011054
- Orientačný počet žiakov: 321
- Školu nájdete v meste alebo obci Žarnovica, okres/obvod Žarnovica, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som začala chodiť na ZUŠku v Žarnovici, mala som z toho také pocity, že som videla aj super veci, aj také, čo ma dosť štvali. Pamätám si, že hneď na začiatku som bola celkom nadšená z toho, ako to tam celé dýcha umením. Mala som pocit, že učitelia, tí čo ma učili, fakt vedeli, o čom hovoria. Niektorí dokonca sami hrávali vo všelijakých orchestroch alebo kapelách, takže nebolo to tak, že by nám len niečo rozprávali z kníh. Mohla som vidieť, že ich to baví a že tomu rozumejú, čo je podľa mňa fakt dôležité, keď niekoho učíš niečo kreatívne. A aj celkovo, celkom často sme mali nejaké vystúpenia alebo vernisáže, vždy bolo vidieť, čo tam študenti robia, a to bolo super. Videla som, že kamošky, čo už boli staršie, sa celkom ľahko dostali na stredné umelecké školy, čo bolo pre mňa také povzbudenie, že asi sa tam fakt niečo naučia. Celkovo som mala pocit, že je tam taká príjemná atmosféra, aj keď budova už má svoje roky, snažili sa ju udržiavať a priestory boli celkom pekné. A aj som ocenila, že sme nemali len jeden odbor, dalo sa vyskúšať všeličo, čo bolo fajn, ak si človek nebol istý, čo ho presne baví. Na druhej strane, čo ma dosť štvalo, boli napríklad tie záchody a šatne. To bol taký menší horor, fakt to chcelo rekonštrukciu, žiadna sláva. Vždy som mala pocit, že sa tam radšej ani nebudem dlho zdržiavať. A aj keď budova vyzerala celkom dobre, niektoré tie nástroje… no, tie si už fakt svoje odžili. Bolo vidno, že sú staré a niektoré už ani poriadne nehrali. Mám pocit, že keby mali novšie vybavenie, tak by to bolo pre nás oveľa lepšie. A aj čo sa týka moderných technológií, zdalo sa mi, že niektorí učitelia boli takí staromódni, že sme skoro vôbec nepoužívali počítače alebo niečo moderné, všetko bolo tak postarom. Niekedy sa mi aj stalo, že na individuálnej hodine sme si len tak sedeli a mala som pocit, že sa to vlečie, akoby učiteľ nevedel, čo s nami, a to ma dosť nudilo. Párkrát som mala pocit, že sa tam aj dosť flákalo, niekedy nás chodilo fakt málo, polovica triedy chýbala a neviem, či sa učiteľom vôbec chcelo učiť, keď nás tam bolo tak málo. A tiež som si všimla, že niekedy bol problém nájsť voľnú triedu na individuálne hodiny, lebo ich bolo málo, čo bolo také otravné, keď si človek chcel cvičiť.