
Meno: Základná umelecká škola ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: Ľudovíta Štúra 155, Dudince, 96271
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na rozvoj umeleckých schopností a talentu detí a mládeže prostredníctvom kvalifikovanej pedagogiky v rôznych umeleckých disciplínach. Škola ponúka systematické vzdelávanie v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore. Žiaci získavajú praktické zručnosti a teoretické vedomosti, pričom sa kladie dôraz na individuálny prístup, kreativitu a rozvoj estetického cítenia. Učia sa hre na rôznych hudobných nástrojoch, spevu, rozličným tanečným technikám, výtvarným prejavom ako kresba, maľba, grafika a modelovanie, a taktiež hereckým a recitačným schopnostiam. Vzdelávanie je štruktúrované od prípravného štúdia cez I. a II. cyklus základného štúdia až po štúdium pre dospelých, čím sa zabezpečuje kontinuita umeleckého rozvoja. Inštitúcia pôsobí v meste Dudince ako Základná umelecká škola, ktorá je organizačnou zložkou Spojenej školy Ľudovíta Štúra 155. Súčasťou výučby sú aj pravidelné verejné vystúpenia, koncerty, výstavy a účasť na súťažiach, čo poskytuje žiakom priestor na prezentáciu ich umenia a získavanie skúseností. Okrem rozvoja umeleckých zručností sa škola snaží o kultiváciu osobnosti, disciplíny a zodpovednosti u svojich žiakov.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 710157860
- Eduid: 100009912
- Orientačný počet žiakov: 125
- Školu nájdete v meste alebo obci Dudince, okres/obvod Krupina, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš čo, neviem, či je to len môj pocit, ale tá základná umelecká škola v Dudinciach, na Ľudovíta Štúra, má takú zvláštnu atmosféru. Moja dcéra tam chodila nejaký čas a ja som ju tam občas sprevádzala, tak mám celkom prehľad, aj keď som sa snažila pozerať na veci s nadhľadom. Na jednej strane, musím povedať, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Sú vidieť, že ich tá práca baví a sú ochotní venovať deťom čas aj po vyučovaní, ak to treba. Párkrát som videla, ako sa snažia pripraviť nejaké menšie vystúpenia a to bolo super, lebo sa deti na niečo tešili a malo to taký rodinný šmrnc. Mám pocit, že v hudobnom odbore boli niektoré triedy fakt fajn, deti sa tam tešili a chodili domov s nadšením, ukazovali nové veci. Taká tá úprimná radosť z tvorenia tam bola určite cítiť. Zdá sa mi, že hlavne pre mladšie deti vedia vytvoriť naozaj príjemné prostredie, kde sa cítia bezpečne a podporované. Ale potom sú tu veci, ktoré ma už tak nepotešili. Niekedy som mala pocit, že niektorým učiteľom už to tam ide len zo zotrvačnosti. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr tak, že na tej hodine nebola žiadna energia. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, a to je pre umeleckú školu dosť smutné, nie? Priestory školy sú tiež taká kapitola sama o sebe. Viem, že to nie je veľká škola a nedá sa čakať luxus, ale občas mi to prišlo, ako keby sa na údržbu už roky zabúdalo. Také tie opotrebované steny, staré nástroje, ktoré už majú svoje najlepšie roky dávno za sebou – to všetko tak trochu kazilo celkový dojem. Keď si predstavíš umeleckú školu, čakáš inšpiratívne prostredie, nie? Komunikácia s vedením alebo s niektorými pedagógmi bola občas taká… no, krkolomná. Často som mala pocit, že informácie nejdú priamo k rodičom, ale šíria sa kadejako pomimo, alebo na poslednú chvíľu. Nie je to nič dramatické, ale keď človek potrebuje niečo riešiť, tak sa cíti dosť stratený. Tiež mi prišlo, že sa tam moc neriešili nejaké nové prístupy alebo nápady, ako by sa dalo vyučovanie oživiť. Bola to skôr taká klasika, čo je pre niektoré deti super, ale pre iné to môže byť nuda a potom ich to nebaví. Celkovo je to taká menšia škola, takže možnosti na nejaké extra projekty alebo súťaže sú asi obmedzené, to chápem. Ale aj tak si myslím, že by sa dalo viac potiahnuť smerom k nejakej inovácii alebo aspoň viac motivovať deti, ktoré tam chodia. Je to taký mix, kde niektoré veci fakt fungujú a sú super, ale iné by si zaslúžili riadne prevetrať a možno aj trochu prerobiť, aby to tam naozaj dýchalo umením a radosťou.