Meno: Súkromná základná umelecká škola
Adresa: Bernolákova 16, Ružomberok, 03401
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: –
V Ružomberku sa nachádza inštitúcia venovaná umeleckému vzdelávaniu detí, mládeže a dospelých, ktorá rozvíja individuálne talenty prostredníctvom systematického štúdia. Škola ponúka výučbu v rôznych umeleckých oblastiach, vrátane hudobného, výtvarného, tanečného a literárno-dramatického odboru. V hudobnom odbore sa žiaci môžu venovať hre na nástroje ako klavír, gitara, husle, flauta, ale aj spevu a hudobnej teórii. Výtvarný odbor zahŕňa kresbu, maľbu, grafiku a prácu s rôznymi materiálmi. Tanečný odbor poskytuje základy viacerých tanečných štýlov, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor rozvíja recitáciu, javiskový pohyb a tvorbu. Vzdelávanie je štruktúrované od prípravného štúdia pre najmenších, cez základné štúdium pre deti a mládež v prvom a druhom cykle, až po štúdium pre dospelých. Cieľom je rozvíjať umelecké zručnosti, podporovať kreativitu a estetické cítenie. Žiaci majú príležitosť prezentovať svoje umenie na interných vystúpeniach, školských koncertoch a výstavách, čo im poskytuje skúsenosť s verejnou prezentáciou. Škola kladie dôraz na individuálny prístup a snaží sa vytvárať podnetné prostredie pre umelecký rast každého študenta. Táto výučba prebieha v Súkromnej základnej umeleckej škole Bernolákova 16 v Ružomberku. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 053241240
- Eduid: 100008484
- Orientačný počet žiakov: 168
- Školu nájdete v meste alebo obci Ružomberok, okres/obvod Ružomberok, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď sa ma niekto pýta na Súkromnú ZUŠku na Bernolákovej v Ružomberku, mám hneď v hlave plno spomienok. Ja som tam chodila nejaký čas a musím povedať, že to bolo také… ako keby si otvorila čokoládku, kde máš raz bielu a raz horkú. Zo začiatku som bola úplne nadšená, veď predsa umelecká škola, to znie super, hlavne, keď má človek nejaké to hobby. Na jednej strane, niektorí pedagógovia boli fakt úžasní. Mala som pocit, že im naozaj záleží na tom, aby sme sa niečo naučili a hlavne, aby nás to bavilo. Niekedy sa mi zdalo, že by dokázali zázraky aj s tými, čo nemali žiadny talent. Hodiny s nimi boli plné smiechu, energie a takej tej tvorivej pohody. Človek sa tam tešil a naozaj mi to dalo pocit, že som na správnom mieste. Bolo super, že sme mali možnosť ukázať sa aj na rôznych vystúpeniach, to bol vždy taký príjemný stres a potom obrovská radosť, keď to dopadlo dobre. To mi naozaj chýba. No na druhej strane, občas som narazila aj na takú, povedzme, menšiu prekážku. Stalo sa, že komunikácia občas trochu viazla, a to nielen s rodičmi, ale aj medzi nami študentmi a vedením. Niekedy som si pripadala, že nevieme, čo sa deje, alebo kedy sa čo presúva, a to vie byť dosť frustrujúce. A niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už boli možno takí unavení alebo vyhorení, že tie hodiny s nimi boli fakt nuda. Pamätám si, ako polovica triedy len tak sedela a čakala na zvonenie, lebo tam proste chýbala tá iskra, čo dokáže decká strhnúť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skrátka tá energia a nadšenie tam neboli cítiť. Zdalo sa mi, že taká tá individuálna pozornosť chýbala, hlavne, keď nás bolo viac v triede. A ešte jedna vec, priestory. Akože, fajn, niektoré triedy boli super a moderne vybavené, čo bol plus, ale inde zase bolo vidieť, že by to chcelo trochu oživiť. Cítila som, že škola má obrovský potenciál a fakt, že je súkromná, by jej mal otvárať dvere k inováciám. Niekedy som si však myslela, že sa na niektorých veciach zasekne a neposúva sa dopredu tak rýchlo, ako by mohla. Ale celkovo som si odtiaľ odniesla veľa a myslím si, že pre niekoho to môže byť úplne super voľba, len je asi dobré vedieť, že nie vždy všetko ide ako po masle.