Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Školská 1690, Močenok, 95131
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zamerané na rozvoj ich talentu v rôznych umeleckých oblastiach. Žiaci sa môžu venovať štúdiu v hudobnom, výtvarnom, tanečnom alebo literárno-dramatickom odbore. V hudobnom odbore je k dispozícii výučba hry na klavír, gitaru, husle, akordeón, keyboard, zobcovú flautu a priečnu flautu, doplnená o spev a povinnú hudobnú náuku. Výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike, modelovaní a iných výtvarných technikách. Tanečný odbor zahŕňa prvky klasického, moderného a ľudového tanca, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor sa sústredí na hereckú prípravu, javiskový pohyb, prácu s hlasom a textom. Vzdelávanie je štrukturované do prípravného štúdia a základného štúdia rozdeleného na prvý a druhý cyklus, s možnosťou štúdia aj pre dospelých. Ako Základná umelecká škola Školská 1690 v Močenku pravidelne organizuje interné a verejné žiacke koncerty, triedne besiedky a výstavy prác, ktoré prezentujú výsledky študijného procesu a zároveň slúžia ako priestor pre získanie skúseností s vystupovaním pred publikom. Škola poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie a je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042209218
- Eduid: 100005673
- Orientačný počet žiakov: 120
- Školu nájdete v meste alebo obci Močenok, okres/obvod Šaľa, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak Základná umelecká škola Močenok, to je kapitola sama o sebe, že? Ja som sa s dcérou rozhodla skúsiť to tu hlavne preto, lebo to máme blízko a počula som, že tam majú celkom fajn výber rôznych krúžkov a odborov. Dcéra chcela hrať na klavír, a tak sme to skúsili. Mám pocit, že hneď na začiatku bol ten entuziazmus taký veľký, že to strhlo aj nás rodičov. Je super vidieť, ako sa niektorí pedagógovia naozaj snažia deti motivovať a nájsť si k nim cestu. Mojej dcére sa klavír páči, a to je pre mňa to najdôležitejšie. Vidím, ako sa na tie hodiny teší a ako sa jej páči, keď si doma môže zahrať nejakú pesničku, ktorú sa naučila. Nie je to také to drilovanie, kedy deti len sedia a nudia sa, skôr mi to príde tak, že sa im snažia ukázať tú radosť z hudby. A tých vystúpení je fakt dosť, čo je super pre to detské sebavedomie. Je pekné vidieť, že škola im dáva priestor ukázať, čo sa naučili, a vidieť ten pokrok. Niektoré tie akcie sú naozaj krásne pripravené a vždy sa na ne tešíme ako rodina. Ale samozrejme, nie je to len o samých pozitívach, veď to by bolo asi príliš ideálne, že? Občas sa mi zdá, že komunikácia by mohla byť o trošku plynulejšia, možno by nezaškodila nejaká centrálna nástenka alebo appka, aby človek nemusel tak loviť informácie. Niekedy sa mi zdá, že sa veci menia na poslednú chvíľu, čo je pre pracujúceho rodiča občas trochu výzva. A tie priestory… no, mám pocit, že by im možno neuškodila nejaká väčšia modernizácia, aj keď viem, že to nie je primárne o priestoroch, ale o ľuďoch. Len taký ten celkový dojem, občas by to chcelo možno trochu sviežejší nádych. Niektorým deťom sa zase zdá, že je toho na nich niekedy veľa, že je to dosť intenzívne, a aj keď moja dcéra to zatiaľ zvláda, počúvam od iných mamičiek, že občas tie deti cítia dosť tlak. Myslím, že je dôležité, aby to bolo hlavne o radosti a nie o pocite, že musia niečo dokázať. Celkovo mám ale pocit, že je to taká tá naša komunitná škola, kde sa deti poznajú a kde sa im venuje pozornosť. Proste taká tá ZUŠ-ka, kde sa človek cíti tak domácky. Aj keď sú veci, čo by sa dali zlepšiť, tie dobré pocity u nás prevládajú. Dôležité je, aby to dieťa bavilo a zatiaľ to tak je.