Základná umelecká škola – Művészeti Alapiskola Letná 12, Komárno

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak musím povedať, že keď som vyberala pre malú umeleckú školu, pozerala som aj na tú v Komárne na Letnej. Mávala som z toho celkom dobrý pocit, lebo už od začiatku mi prišlo, že sa snažia o takú príjemnú atmosféru. Vždy mi prišlo super, že tam je na výber kopec rôznych krúžkov a odborov, nielen nejaké tie klasiky. Dcéra si tam hneď našla to svoje a ja som si hovorila, že to je presne to, čo sme chceli – aby sa mohla realizovať. Čo sa týka učiteľov, tak s tým mám dosť zmiešané, ale skôr dobré skúsenosti. Väčšina z nich je naozaj vidieť, že to robí srdcom. Vieš, nie je to tak, že by tam len odrobili svoje hodiny a šli domov. Mám pocit, že niektorí sú fakt zapálení a snažia sa deťom odovzdať nielen vedomosti, ale aj takú tú radosť z umenia. To je úžasné, keď vidíš, ako dieťa príde domov nadšené z hodiny, to si asi každá mama praje. Jasné, že boli aj výnimky, ale o tých nebudem hovoriť konkrétne, aby som nikoho neurazila. Celkovo si ale myslím, že je tam dosť šikovných ľudí, ktorí vedia motivovať. A musím povedať, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skôr naopak, snažili sa. S prostredím to je tak… niekedy to tam vyzerá fakt pekne, tie chodby s obrázkami a nástrojmi majú svoje čaro. Ale zas na druhej strane, občas mám pocit, že by to chcelo trošku viac investícií. Niektoré triedy mi prišli také zastarané, a to, čo som počula od iných rodičov, aj čo sa týka nástrojov, no, chcelo by to občas obnovu. Ale zase, na vystúpenia majú super sálu, to sa nedá poprieť, a na Vianoce a konci roka to tam vždy vyzeralo slávnostne a profesionálne. Mám pocit, že sa snažia s tým, čo majú, robiť maximum. Ale musím povedať, že niekedy to tam bolo pre deti aj náročné. Niekedy sa mi zdalo, že polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo hodiny neboli až tak zaujímavé, ako som dúfala. A komunikácia? No, to je kapitola sama o sebe. Niekedy som mala pocit, že kým som sa k nejakej dôležitej informácii dopracovala, prešiel celý vek. Bolo to také, že som musela volať a písať maily viackrát, než som dostala odpoveď. A aj keď som sa snažila niečo riešiť, mám pocit, že nie vždy som bola vypočutá. Ale to sa asi stáva všade. Napriek týmto drobnostiam a občasným frustráciám, musím povedať, že dcéra si odtiaľ odniesla strašne veľa. Hlavne tú lásku k tomu, čo robila. A to je asi to najdôležitejšie. Mali tam aj dosť príležitostí vystupovať, zúčastňovať sa rôznych súťaží, čo jej dalo strašne veľa. Vidieť, ako sa tam deti vyvíjajú a nájdu si to svoje, to je na nezaplatenie. A to, že sa snažia udržiavať aj tú maďarskú sekciu, je podľa mňa super, lebo to je predsa len Komárno a je fajn, že myslia na obe komunity. To sa mi na tom páči.

   Pridať reakciu