Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Mozartova 10, Trnava, 91701
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zustrnava.sk
Vzdelávacia inštitúcia v Trnave poskytuje deťom a mládeži špecializované umelecké vzdelávanie v niekoľkých hlavných odboroch. Študenti sa tu učia v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. Hudobný odbor zahŕňa výučbu hry na rôzne hudobné nástroje, spev, hudobnú náuku a komornú hru, s dôrazom na individuálny rozvoj techniky a interpretácie. Vo výtvarnom odbore sa žiaci venujú kresbe, maľbe, grafike, modelovaniu a práci s rôznymi materiálmi, čím si rozvíjajú kreatívne myslenie a výtvarné zručnosti. Tanečný odbor ponúka výučbu klasického, ľudového a moderného tanca, kde sa kladie dôraz na správne držanie tela, rytmus a výraz. Literárno-dramatický odbor sa zameriava na rozvoj hereckých, recitačných a improvizačných schopností, ako aj na tvorbu a interpretáciu dramatických textov. Vzdelávanie prebieha v prípravnom štúdiu, primárnom štúdiu (prvý a druhý stupeň) a v štúdiu pre dospelých. Škola, známa ako Základná umelecká škola Mozartova 10, sídliaca v Trnave na Mozartovej ulici číslo 10, sa zameriava na systematický rozvoj umeleckého talentu a záujmu žiakov. Ustanovizeň je organizovaná ako škola s neúplnou organizáciou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037836528
- Eduid: 100003004
- Orientačný počet žiakov: 320
- Školu nájdete v meste alebo obci Trnava, okres/obvod Trnava, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak, čo sa týka Základnej umeleckej školy Mozartova v Trnave, mám z toho taký… no, celkom fajn pocit, keď sa na to spätne pozriem. Akoby to bolo miesto s takou vlastnou dušou, kde sa naozaj dá nájsť kúsok toho umeleckého sveta. Mám pocit, že hlavne vďaka ľuďom, ktorí tam učia. Niektorí pedagógovia sú úplne super, naozaj to berú ako svoje poslanie a je to vidieť na tom, ako sa dokážu venovať deťom. To nadšenie, s akým dokázali prenášať lásku k umeniu, bolo fakt nákazlivé a pre niektoré deti to bola asi najlepšia časť celého týždňa. Dokázali v nich objaviť talenty, o ktorých možno ani samy netušili, a to je proste úžasné. A tie vystúpenia, čo organizovali, boli vždy taká milá udalosť, kde sa deti mohli ukázať. Ale zas, aby som neklamala, nebolo to vždy len ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci tam idú tak… postarom. Akoby sa im nechcelo úplne držať krok s dobou. Alebo skôr, že mali svoje zaužívané metódy, od ktorých sa ťažko odchýlili. A to potom, priznám sa, občas vyústilo do toho, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Proste to nebolo vždy tak živé a interaktívne, ako by si človek predstavoval, že umenie má byť. Niektoré hodiny mi pripadali skôr ako povinnosť než radosť z objavovania. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, niekedy to bolo tak, že som musela pátrať po informáciách, aj keď som si myslela, že by mali byť jasné. Žiadna katastrofa, ale občas by to mohlo byť lepšie a prehľadnejšie. A priestory… niektoré učebne boli také, no, už si to pamätajú lepšie časy. Niektoré boli pekné, moderné, ale potom sa človek dostal do inej a tam už bolo vidieť, že by to chcelo nejakú investíciu. Ale zase, na vystúpenia mali peknú sálu, to musím uznať. Je to také, že vždy sa nájde niečo, čo človeka poteší, a potom niečo, pri čom si povieš, že ‚meh‘.