Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Štúrova 54, Modra, 90001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zusmodra.sk
Táto umelecká škola poskytuje komplexné vzdelávanie v štyroch základných umeleckých odboroch – hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore žiaci získavajú individuálnu výučbu hry na rozličné nástroje, ako sú klavír, akordeón, husle, gitara, dychové nástroje, bicie, a tiež spev, pričom sa učia aj hudobnú náuku, komornú a orchestrálnu hru. Výtvarný odbor sa sústreďuje na rozvoj zručností v kresbe, maľbe, grafike, keramike a modelovaní, doplnené o základné poznatky z dejín výtvarného umenia. Tanečný odbor pokrýva klasický, moderný, ľudový a kreatívny tanec, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor rozvíja herecké, rečové, pohybové a recitačné schopnosti. Vzdelávanie je určené deťom, mládeži i dospelým a vedú ho kvalifikovaní pedagógovia s cieľom všestranného umeleckého rozvoja a kultivácie osobnosti. Škola, známa ako Základná umelecká škola Štúrova 54 a sídliaca v Modre na adrese Štúrova 54, pravidelne organizuje verejné koncerty, výstavy a predstavenia, čím poskytuje žiakom priestor na prezentáciu a sebarealizáciu. Zároveň pripravuje záujemcov na prípadné ďalšie štúdium v oblasti umenia. Je plne organizovanou základnou umeleckou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 031816967
- Eduid: 100001214
- Orientačný počet žiakov: 396
- Školu nájdete v meste alebo obci Modra, okres/obvod Pezinok, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som si konečne odhodlala napísať niečo o tej našej ZUŠke na Štúrovej v Modre. Viem, že každý to vníma inak a má iné skúsenosti, ale ja som si tam za tie roky prežila svoje, a tak by som sa s tým chcela podeliť. Keď som tam nastupovala, bola som hrozne nadšená, veď predsa len, možnosť venovať sa niečomu, čo ma naozaj baví, to je predsa sen. A musím povedať, že niektorí učitelia, tí sú fakt srdciari. Je vidieť, že ich to baví, že im na nás záleží a chcú, aby sme sa posúvali ďalej. S nimi bola každá hodina zážitok a cítila som, ako ma to poháňa dopredu. Strašne rada som chodila na tie hodiny, kde sme mohli ukázať, čo vieme, na nejakých vystúpeniach, to bola vždy taká motivácia navyše a pocit, že na niečom dôležitom pracujem. Potom ale príde aj realita, lebo nemôžem povedať, že by všetci boli takí nadšení. Niekedy som mala pocit, že niektorí si tam proste len odpracú svoje hodiny a je im tak nejak jedno, či sa niekto niečo naučí, alebo nie. S nimi to bola potom čistá nuda, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Naozaj mi to prišlo tak, že nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo sme stále opakovali dookola to isté, bez nejakej skutočnej invencie. Jasné, prax je dôležitá, ale toto bolo už priveľa a nevidela som v tom zmysel. A úprimne, občas sa mi zdalo, že by to chcelo trochu viac moderného prístupu. Svet sa mení, umenie tiež, a niekedy to tam proste taký starý prachom zapadnutý dojem robilo. Žiadne experimenty, žiadne nové veci, len také staré osvedčené postupy, ktoré už asi nikoho nebavia a neposúvajú. Chýbala mi tam taká čerstvá energia a chuť objavovať niečo iné. A potom si človek hovorí, že pri tých poplatkoch by sa možno dalo čakať aj niečo viac, napríklad, že sa investuje aj do nejakých nových nástrojov, alebo sa obmieňajú materiály. Lebo ak máš doma niečo lepšie ako v škole, tak to trochu zamrzí a človek má pocit, že by sa to dalo aj efektívnejšie.