Súkromná základná umelecká škola Vajnorská 19, Bratislava-Nové Mesto

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že sa s vami podelím o naše skúsenosti s tou súkromnou základnou umeleckou školou na Vajnorskej v Bratislave. Veď predsa len, keď človek hľadá niečo pre svoje dieťa, chce vedieť, do čoho ide, však? Ja som bola dosť nadšená, keď sme tam prvé razy prišli. Pôsobilo to tam tak… sviežo a moderne. Teda, žiadne tie staré opršané priestory ako na iných ZUŠkách, kde akoby zastal čas pred tridsiatimi rokmi. Vyzeralo to, že tie ateliéry sú naozaj príjemné, svetlé, a že tam majú celkom fajn vybavenie, čo je teda veľké plus, keď dieťa robí niečo výtvarné alebo hudobné. Mala som pocit, že si tam naozaj zakladajú na tom individuálnom prístupe, čo je pri súkromnej škole asi aj očakávané, ale nie vždy to tak je, to vieme. Na začiatku to bolo super, dcéra bola nadšená, lebo si ju naozaj všímali a nebola len jedna z dvadsiatich, čo sa niekedy v iných inštitúciách stáva. Bolo vidieť, že niektorí učitelia to naozaj žijú a dávajú do toho srdce. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo deckám odovzdať a motivovať ich. A to je predsa pre rodiča to najdôležitejšie, keď vidí, že dieťa chodí domov s nadšením a s úsmevom. Ale zase, nedá sa povedať, že by bolo všetko len ružové. Pri súkromnej škole je jasné, že sa platí, a tie poplatky teda nie sú zanedbateľné, čo človek musí zohľadniť. A niekedy som mala pocit, že tá kvalita výučby sa vie dosť líšiť. Niekedy to bolo super, decká sa tešili, naozaj sa posúvali a objavovali nové veci. Inokedy zas dcéra prišla domov s takým, že meh, dnes to bolo o ničom, a len tak prežila hodinu. Že to bolo proste také… unudené. Ako keby ten pedagóg nemal svoj deň alebo proste nemal takú tú iskru, akú by som pri umení čakala. A niekedy je to aj s tou komunikáciou. Vie to byť trošku kostrbaté. Zdá sa mi, že niekedy sa menia plány na poslednú chvíľu, alebo sa informácie dostanú k rodičom dosť neskoro. Človek má potom pocit, že je v takom informačnom vákuu a musí sa doprosovať o veci, ktoré by mali byť jasné a transparentné. Alebo keď sa treba s niekým dohodnúť na nejakom termíne, občas to trvá dlhšie, než by som si predstavovala. No ale tak to je asi všade, že? Proste to je taký ten pocit, že niektoré veci by mohli fungovať o trošku lepšie a plynulejšie, aby sa rodičia nemuseli toľko stresovať. Ale na druhej strane, keď sa dcéra usmieva a s radosťou ide na hodinu, tak to asi niečo znamená.

   Pridať reakciu