ZŠ pri zdravotníckom zariadení Sládkovičova 311, Kováčová

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodla som sa napísať pár slov o ZŠ pri zdravotníckom zariadení na Sládkovičovej v Kováčovej, lebo si myslím, že je dobré, keď rodičia vedia, do čoho idú. Moja dcéra tam nejaký čas chodila a musím povedať, že jedna z prvých vecí, čo ma fakt chytila za srdce, bolo to, ako sa tam o tie deti starajú. Naozaj, žiadna masovka, ako to poznáme z bežných základiek, kde je v triede tridsať detí a učiteľ ani nevie, kto je kto. Tam sa každému venovali, keď mal problém, či už s učením alebo s niečím iným. Ja si pamätám, že som mala strach, ako sa dcéra adaptuje, lebo mala zdravotné problémy, ale tam som mala pocit, že je v naozaj dobrých rukách. Taká rodinná atmosféra, to sa len tak nevidí, a to bolo pre mňa asi to najdôležitejšie. Cítila som, že tam má priestor na to, aby sa vyliečila a zároveň aj niečo naučila, bez nejakého extra tlaku. Ale zase, na druhej strane, občas mi napadlo, že to je až príliš chránené prostredie. Vieš, deti tam majú taký svoj malý svet a niekedy som sa bála, či to nie je príliš odtrhnuté od tej normálnej reality tam vonku. Že im možno chýba ten širší okruh kamarátov, možno aj nejaké krúžky, ktoré sú v iných školách celkom bežné. Moja dcéra síce hovorila, že sa tam cíti super a má tam kamarátov, ale ja som si v kútiku duše predstavovala, že raz bude musieť ísť na strednú a tam to už bude úplne iné. Trošku som sa obávala, ako zvládne ten prechod, lebo predsa len, tam bolo všetko takto pohoďácky nastavené na ich potreby. Čo sa týka učenia, tak tam to bolo také všelijaké, povedala by som. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie, to by som klamala. Snažili sa, jasné, ale občas sa mi zdalo, že to tempo je dosť pomalé. Akože, chápem, že niektoré deti potrebujú viac času, majú svoje problémy a treba na nich ísť pomaly, ale niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo už dávno všetko pochopili. Ale zase, naopak, keď niekto potreboval extra vysvetliť alebo sa mu nedarilo, tak sa mu fakt venovali a skúšali rôzne spôsoby, ako mu to vysvetliť. To je veľké plus a myslím si, že to v bežnej škole takto nefunguje, tam sa ide ďalej a kto nestíha, ten má smolu. Prostredie školy je také, no, útulné. Nie je to žiadna supermoderná budova s nejakými výstrelkami, ale je tam čisto a snažia sa to držať v poriadku. Niekedy sa mi zdalo, že by to chcelo možno trochu viac farieb alebo nejaké novšie vybavenie, ale zase, účel to plní. Dôležité je, že je tam pokoj a ticho, čo pre tie deti, čo tam sú, je fakt kľúčové. Všetci tam sú tak nejako na jednej vlne, čo sa týka zdravotného stavu a potrieb, takže si rozumejú a nemajú pocit, že sú iní. Takže celkovo to bolo pre moju dcéru asi dobré rozhodnutie, aj keď s takými tými rodičovskými obavami, že či je to to najlepšie pre jej budúcnosť. Ale pocit bezpečia a starostlivosti tam bol na nezaplatenie, a to je podľa mňa niečo, čo dnes v školstve často chýba.

   Pridať reakciu