Meno: Špeciálna základná škola sv. MMK ako organizačná zložka Spojenej školy sv. Maximiliána Mária Kolbeho
Adresa: Gaštanová 11, Spišská Nová Ves, 05201
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://szstolsnv.edupage.org/
Vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je prioritou inštitúcie, ktorá sa zameriava na individuálny rozvoj každého žiaka. Škola poskytuje upravený vzdelávací program, ktorý reflektuje potreby detí s mentálnym postihnutím, autizmom a inými vývinovými poruchami. Dôraz sa kladie na rozvíjanie kľúčových kompetencií, praktických životných zručností, komunikácie a sociálnej interakcie. Vo výučbe sa uplatňujú diferencované metódy, individuálny prístup a špeciálnopedagogické postupy, ktoré zahŕňajú vizuálne pomôcky, senzorické aktivity a terapeutickú prácu. Žiaci majú k dispozícii podporu špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa, psychológa a logopéda. Cieľom je maximálne rozvinúť potenciál každého dieťaťa, posilniť jeho samostatnosť a pripraviť ho na začlenenie do spoločnosti v rámci jeho možností. Okrem klasických predmetov sú súčasťou vzdelávania aj predmety zamerané na rozvoj pracovných návykov, sebaobsluhy a orientácie v bežnom živote. V rámci mimoškolskej činnosti sú pre žiakov dostupné rôzne krúžky a aktivity podporujúce ich osobnostný rast a záujmy. Táto Špeciálna základná škola sv. MMK pôsobí ako organizačná zložka Spojenej školy sv. Maximiliána Mária Kolbeho na Gaštanovej 11 v Spišskej Novej Vsi a predstavuje úplne organizovanú školu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710260830
- Eduid: 100016850
- Orientačný počet žiakov: 18
- Školu nájdete v meste alebo obci Spišská Nová Ves, okres/obvod Spišská Nová Ves, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Začnem tým, že celkovo mám z tej školy taký zvláštny pocit. Keď som tam viedla svoje dieťa, tak som naozaj dúfala, že to bude pre neho to pravé orechové, veď predsa je to špeciálna škola a tam by sa mali venovať každému individuálnejšie, no nie? Na začiatku som bola celkom nadšená z toho, ako sa tam učitelia snažili. Vidno, že tam pracujú ľudia, ktorým na tých deťoch naozaj záleží. Mala som pocit, že niektorí sa tam doslova rozdávajú a snažia sa vymýšľať rôzne aktivity, aby deťom pomohli. Párkrát boli nejaké besiedky alebo akcie, ktoré sa mi naozaj páčili, lebo to nebolo len o sedení v lavici. Zdalo sa mi, že sa tam snažia deti naučiť aj veci do života, nielen len bifľovať sa poučky. To bolo super, lebo to je pre tieto deti podľa mňa oveľa dôležitejšie. Bolo vidieť, že nechcú, aby nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Ale, bohužiaľ, aj napriek takejto snahe som občas mala pocit, že to nie je úplne ono. Niekedy mi to prišlo tak, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam robilo, ich jednoducho nebavilo alebo ich to neposúvalo dopredu tak, ako by potrebovali. Zdá sa mi, že napriek tomu, že to je špeciálna škola, niekedy sa im nepodarilo prispôsobiť výučbu naozaj každému. Chápem, že je ťažké venovať sa piatim deťom s rôznymi potrebami naraz, ale predsa len som čakala, že práve tu to bude lepšie. Niekedy to skôr vyzeralo ako taká klasická škola, len v menšom, a nie vždy s tou správnou pridanou hodnotou pre špeciálne deti, ktorá by prebudila záujem u každého. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tá bola podľa mňa celkom v poriadku. Vždy sa dalo dohodnúť na nejakom stretnutí, keď som niečo potrebovala, a nemám s tým nejakú zlú skúsenosť, že by ma odbili. Skôr mi niekedy chýbala taká proaktivita, že by sami prišli s návrhmi, ako dieťaťu pomôcť aj doma, alebo čo by sme mohli spraviť inak. Bolo to skôr na mne, aby som sa pýtala. Priestory školy mi prišli v pohode, nič luxusné, ale funkčné a čisté. Celkovo je to taká bežná škola, kde sa snažia, ale zázraky sa tam asi nedejú. Skôr to beriem tak, že robia, čo môžu s tým, čo majú, a to je asi tak všetko.