Meno: Špeciálna základná škola
Adresa: Mládežnícka 3, Brezno, 97703
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szsbrezno.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na poskytovanie vzdelávania a komplexnej starostlivosti deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Uplatňuje individuálny prístup a prispôsobený učebný plán, zohľadňujúci rôznorodé diagnózy ako je ľahké a stredné mentálne postihnutie, poruchy autistického spektra či iné vývinové poruchy. Pedagogický proces vedú kvalifikovaní špeciálni pedagógovia a asistenti učiteľa, ktorí využívajú špecifické metódy a didaktické pomôcky. Dôraz je kladený na rozvoj kľúčových kompetencií, sociálnych zručností, komunikačných schopností a sebestačnosti prostredníctvom praktických činností a zážitkového učenia. Súčasťou podporných služieb sú aj logopedická a psychologická starostlivosť. Škola disponuje modernými učebňami a špeciálnymi miestnosťami, vrátane senzorickej miestnosti, ktorá prispieva k rozvoju zmyslového vnímania žiakov. Okrem vyučovania ponúka aj priestor pre mimoškolské aktivity v školskom klube detí, čím podporuje celostný rozvoj osobnosti. Ide o Špeciálnu základnú školu Mládežnícka 3 v Brezne. Škola je plne organizovanou základnou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035984627
- Eduid: 100009687
- Orientačný počet žiakov: 158
- Školu nájdete v meste alebo obci Brezno, okres/obvod Brezno, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa ma niekto pýta na školu na Mládežníckej v Brezne, mám vždy taký zvláštny pocit, lebo človek zažije všeličo. Na jednej strane musím povedať, že tam boli naozaj úžasní ľudia, ktorí sa deťom venovali srdcom. Pamätám si, že niektoré učiteľky boli fakt zlaté, vždy usmiate a vedeli tie naše detičky povzbudiť, aj keď to bolo niekedy ťažké. Keď som videla, ako sa snažia pripravovať rôzne akcie a vymýšľať, čo by deti zabavilo a niečo ich aj naučilo, tak mi to vždy vyčarilo úsmev na tvári. Deti sa tam cítili prijaté, čo je pre ne asi to najdôležitejšie. Niekedy sa mi zdalo, že sú tam ako v takej druhej rodine, kde sa na nikoho nepozerá cez prsty. No ale zas, aby som neklamala, občas som si hovorila, že to nie je celkom ono. Niekedy mi prišlo, že sa tam držíme takých starých koľají a že by to chcelo trošku viac sviežeho vzduchu. Mám taký dojem, že niektoré hodiny boli pre deti taká nuda, že sa im nechcelo ani pohnúť a len čakali na zvonenie. To potom človeka mrzí, keď vidí, že dieťa stráca motiváciu. Zdá sa mi, že keby sa viac experimentovalo s nejakými novými spôsobmi učenia, bolo by to pre všetkých lepšie. A občas aj tá komunikácia s rodičmi bola taká… no, nie vždy ideálna. Niekedy som mala pocit, že sa niečo dozviem posledná, alebo sa musím pýtať na všetko desaťkrát. To je potom taká menšia frustrácia, lebo človek chce byť v obraze, ako sa jeho dieťaťu darí. Celkovo mám z toho taký dojem, že sa tam snažia, ale ako všade, sú veci, ktoré by sa dali zlepšiť. Verím, že sa im to bude dariť.