Meno: Základná škola pre žiakov s autizmom ako organizačná zložka Spojenej školy internátnej
Adresa: Mičurova 364/1, Bytča, 01401
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://spojenaskolabytca.edupage.org/
Škola poskytuje špecializované vzdelávanie žiakom s poruchou autistického spektra, so zameraním na komplexný rozvoj ich komunikačných, sociálnych a sebaobslužných zručností. Vyučovanie prebieha podľa individuálnych vzdelávacích programov, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám a schopnostiam každého dieťaťa. Kladie sa dôraz na štruktúrované prostredie, využívanie vizuálnych podporných systémov a aplikáciu špeciálnopedagogických metód s cieľom podpory maximálneho možného rozvoja osobnosti žiaka a jeho integrácie do spoločnosti. Obsah výučby kopíruje štátny vzdelávací program pre primárne vzdelávanie, avšak s didaktickými úpravami a posilnením oblastí kľúčových pre žiakov s autizmom. Triedy sú koncipované s menším počtom žiakov, čo umožňuje intenzívny a individuálny prístup pedagogických pracovníkov. Pedagogický tím tvoria kvalifikovaní špeciálni pedagógovia, asistenti učiteľa, psychológovia a logopédi. Škola pôsobí ako Základná škola pre žiakov s autizmom, ktorá je organizačnou zložkou Spojenej školy internátnej Mičurova 364/1 v Bytči, pričom zázemie Spojenej školy internátnej poskytuje priestory pre terapie a podporné aktivity. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710276168
- Eduid: 100018892
- Orientačný počet žiakov: 31
- Školu nájdete v meste alebo obci Bytča, okres/obvod Bytča, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som pre môjho syna hľadala školu, ktorá by chápala jeho špecifické potreby, tak som, samozrejme, natrafila aj na túto špeciálnu základnú školu na Mičurovej v Bytči. Na začiatku som bola plná nádejí, veď predsa, je to škola zameraná priamo na deti s autizmom, takže som si myslela, že tam bude všetko tip-top. Mám pocit, že niektorí ľudia, čo tam pracujú, sú naozaj úžasní. Videla som, ako sa snažia a idú do toho s celým srdcom, hlavne niektoré asistentky a pár učiteliek. Tie vedia s deťmi naozaj pracovať, majú nekonečnú trpezlivosť a dokážu sa prispôsobiť. Keď som videla, ako sa môj syn teší na konkrétnu pani učiteľku, to ma vždy hrialo pri srdci, lebo vedieť, že sa tam cíti aspoň čiastočne v pohode, je pre mňa ako rodiča nesmierne dôležité. Nechceli sme, aby to bol pre neho stres. Snažia sa tam vytvárať bezpečné prostredie, to sa im musí nechať. Ale potom sú tu aj tie, povedzme to, menej ružové veci. Zdalo sa mi, že personál, hlavne tie asistentky, sa tam niekedy menil až príliš často. Pre naše deti je stabilita strašne dôležitá a keď sa im každú chvíľu zmení tvár, na ktorú sú zvyknuté, je to proste celé zle. Trvá, kým si zvyknú na jedného človeka, a potom znova odznova. Cítila som, že tam bol síce snaha, ale občas to proste nestačilo, akoby tam chýbala taká jednotná línia alebo jasná vízia. Niekedy som si hovorila, či to má vôbec zmysel, keď sa niečo rozbehne a hneď sa to zase pokazí zmenou personálu. Ďalšia vec, čo mi tak trochu vadila, bola komunikácia s rodičmi. Niekedy som si pripadala, akoby som si musela všetko pýtať sama a dozvedieť sa dôležité veci skôr náhodou. Chápem, že majú veľa práce, ale mať neustály prehľad o tom, čo sa s mojím dieťaťom v škole deje, je pre mňa kľúčové. Niekedy som mala pocit, že sme len takí pasívni príjemcovia informácií, ak vôbec nejakých. Tiež som si všimla, že občas sa niektoré aktivity opakovali až príliš často, a deti sa proste nudili, len tak sedeli a čakali na koniec hodiny. Nehovorím, že by nám tam púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale chýbala mi tam občas taká iskra, niečo, čo by ich fakt chytilo a motivovalo. Celkovo je to taký mix pocitov. Na jednej strane vidím obrovské úsilie a srdce niektorých ľudí, na druhej strane sú tam veci, ktoré by sa mohli určite zlepšiť, aby to bolo pre naše deti naozaj to najlepšie možné prostredie.