Spojená škola Tehelná 23, Lipany

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak Spojená škola na Tehelnej v Lipanoch… vieš čo, ja som nad tým dosť rozmýšľala, odkedy som tam dokončila alebo teda, odkedy tam chodí moje dieťa. Keď som si to celé prešla, mám taký pocit, že je to dosť o tom, aký odbor si vyberieš a na akých ľudí natrafíš. Na jednej strane, čo sa týka tej praxe a reálneho učenia sa, tak tam to celkom šlo. Fakt sme mali možnosť si veľa vecí vyskúšať priamo v dielňach alebo na cvičeniach, čo bolo super. Cítila som, že tam to nie je len o bifľovaní nejakých poučiek z knihy, ale že si fakt môžem chytiť veci do ruky a pochopiť, ako fungujú. A tie praxe, čo sme mali aj mimo školy, napríklad v nejakej väčšej firme, to bola fakt dobrá skúsenosť. Tam som si prvýkrát uvedomila, že to, čo sa učíme, má reálny zmysel a že to nie je len nejaká teória, ktorú nikdy nevyužijem. Naozaj nás to vedelo pripraviť na to, čo nás čaká po škole, ak sme chceli a snažili sa. Ale potom prídeš do triedy na teoretické predmety a tam to bolo niekedy iné kafe. Niektoré hodiny, to bolo čisté peklo. Mala som pocit, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie, lebo učiteľ proste len čítal z knihy alebo písal na tabuľu a hotovo. Žiadna interakcia, žiadna diskusia, nič, čo by ťa nejako vtiahlo. Zdalo sa mi, že niektorých učiteľov to proste už nebaví a len si to tak odbíjajú, aby sa nepovedalo. Jasné, boli aj takí, čo vedeli nadchnúť a urobiť aj z nudného predmetu niečo zaujímavé, ale nebolo ich až tak veľa, ako by som si priala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr, že to bolo podané tak sucho, že to bolo skoro to isté. Čo sa týka prostredia, tak to je také všelijaké. Niektoré časti školy sú celkom zrenovované a vyzerajú moderne, ale potom prídeš na záchody alebo do nejakej staršej triedy a tam sa to zastavilo v čase, čo je trochu škoda. Jedáleň, tam to bolo celkom fajn, varia celkom obstojne, to musím uznať, tam som nemala žiadne sťažnosti. Ale celkovo taká tá atmosféra v škole, no, bola taká, že niekedy super, keď sa stretli dobrí ľudia a učitelia, a inokedy zas taká, že ti to bolo celkom jedno a len si si želala, aby už bol koniec školy. Čo sa týka nejakých krúžkov alebo mimoškolských aktivít, tak tam som mala pocit, že nič moc. Ak si človek niečo neorganizoval sám s kamoškami, tak sa tam toho moc nedialo, čo je tiež trochu škoda, lebo by sa to dalo oživiť. Ale zase, keď si to tak vezmem, na prácu ma to celkom pripravilo a viem, čo chcem robiť, a mám aj základy. Takže v tomto smere sa mi zdá, že škola svoj účel splnila, aj keď to nebola vždy prechádzka ružovou záhradou a niekedy mi prišlo, že sa tam človek musí proste prebiť sám cez tie prekážky.

   Pridať reakciu