Meno: Odborné učilište internátne
Adresa: Ulica J. A. Komenského 70, Želovce, 99106
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://oui-zelovce.edupage.org/
Inštitúcia poskytuje vzdelanie a odbornú prípravu zameranú na získanie praktických zručností potrebných pre úspešné uplatnenie v rôznych profesiách. Študenti sa tu pripravujú na priamy vstup do pracovného života prostredníctvom vyváženej kombinácie teoretickej výučby a rozsiahlej praktickej prípravy. Výučba prebieha v špeciálne vybavených dielňach a moderných odborných učebniach, kde sa kladie dôraz na rozvoj remeselných, technických a manuálnych schopností. Cieľom je vybaviť absolventov konkrétnymi vedomosťami a zručnosťami, ktoré sú žiadané na súčasnom trhu práce. Keďže ide o Odborné učilište internátne Ulica J. A. Komenského 70 v Želovciach, škola ponúka aj možnosť celodenného pobytu, čo je významnou výhodou pre žiakov prichádzajúcich zo vzdialenejších oblastí. Internátne prostredie zabezpečuje nielen ubytovanie a stravovanie, ale aj podporný výchovný dohľad a štruktúrovaný denný režim, čím prispieva k stabilnému prostrediu pre štúdium a osobnostný rozvoj. Študenti sú vedení k samostatnosti, zodpovednosti a dodržiavaniu pravidiel. Celý vzdelávací program je koncipovaný tak, aby absolventi boli čo najlepšie pripravení na prax. Škola zabezpečuje kompletný vzdelávací cyklus v rámci svojho zamerania, poskytujúc tak ucelené odborné vzdelanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037819003
- Eduid: 100010800
- Orientačný počet žiakov: 73
- Školu nájdete v meste alebo obci Želovce, okres/obvod Veľký Krtíš, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o Odbornom učilišti v Želovciach, na ulici J. A. Komenského. Ja som si ho vybrala, lebo som chcela niečo praktické, nie len sedieť v lavici a učiť sa teóriu. A naozaj, toto bola asi jedna z tých lepších vecí – že sme mali dosť praxe. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sme si veci aj vyskúšali. Aj keď, jasné, niektoré tie dielne už pamätali aj lepšie časy a sem-tam by to chcelo nové vybavenie. Ale aspoň človek vedel, čo ho v práci čaká, to bolo super. S teóriou to bolo už trošku inak. Niekedy som mala fakt pocit, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. To bola niekedy nuda, že až peklo vydržať na hodine. Ale zas, boli tam aj takí učitelia, čo vedeli vysvetliť veci tak, že to dávalo zmysel a človeka to aj chytilo. S tými sa dalo aj pokecať a prebrať veci, čo bolo fajn. Ale celkovo, vedomosti som si musela dosť veľa dohľadávať sama, ak som chcela vedieť niečo viac. No a internát, to je kapitola sama o sebe. Ja som bola zďaleka, takže internát bola nutnosť. Bývanie je tam také, aké je, dalo sa to prežiť, ale nie je to žiadny luxus, to je jasné. Spoznala som tam kopec kamošiek a to bolo asi to najlepšie. Človek má aspoň niekoho, s kým sa môže večer porozprávať alebo si zahrať nejaké hry. Aj keď občas to bolo dosť prísne s tými pravidlami, mala som pocit, že nás strážili na každom kroku. A jedlo? No, tak to bolo niekedy fakt desné a inokedy zas celkom fajn, ako kde a aký kuchár mal asi práve službu. Ale človek si zvykne, hlavne keď je hladný. To prostredie tam je také, že tam okrem školy a internátu, moc nie je čo robiť. Je to celkom kľudné, žiadne veľké mesto, ale zas pre mladých ľudí, ktorí chcú občas vypnúť, to môže byť niekedy dosť izolačné. Niekedy som mala pocit, že tu panuje taká zvláštna, možno trošku smutná atmosféra. Ale zas, aspoň sa človek mohol sústrediť na učenie, keď už nič iné. Celkovo si z toho odnášam taký pocit, že to bola skúsenosť. Nie vždy to bolo ľahké, ale naučila som sa aj iné veci, nielen tie odborové. Naučila som sa samostatnosti a ako sa prebíjať.