Praktická škola SNP 1653/152, Považská Bystrica

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si povedala, že sa podelím o svoje pocity z Praktickej školy na SNP v Považskej Bystrici, lebo úprimne, človek si vždy povie, že čo čakať, ale keď sa to týka tvojho dieťaťa, tak to vnímaš úplne inak. Ja som mala zo začiatku takú neistotu, ale zároveň aj nádej, že to bude pre naše dieťa to správne miesto. Vieš, keď tam prvýkrát vojdeš, tak je to taká tá klasická škola, nič prehnane moderné, ale ani žiadna hrôza. Skôr taká útulná, menšia, čo je pre mňa osobne obrovské plus. Mám pocit, že tam sa tie decká neprešmyknú len tak, že ich je tridsať v triede a nikto si ich nevšimne. Práve naopak, čo som si všimla, a čo mi potvrdili aj iní rodičia, učiteľky sa vedia fakt venovať každému osobitne. A to je pri deťoch, ktoré potrebujú iný prístup, fakt na nezaplatenie. Necítia sa tam stratené, čo je pre mňa kľúčové. Cítim, že im tam na tých deťoch naozaj záleží a to nie je len tak, to musíš mať v sebe. Majú tam takú tú trpezlivosť, ktorú ja napríklad obdivujem, lebo viem, že to nie je vždy jednoduché. Čo sa týka samotného učenia, mám pocit, že sa tam fakt snažia naučiť deti veci, ktoré im v živote pomôžu. Žiadne zbytočné bifľovanie histórie, ale skôr praktické veci do domácnosti, do práce, ako sa o seba postarať. Vidím, že moje dieťa sa učí veci, ktoré bude fakt potrebovať, keď už nebude doma. A to je na tejto škole asi najcennejšie. Myslím si, že niektoré tie šikovné ruky, čo tam vychovávajú, sú fakt obrovská pomoc pre tie deti do budúcna. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa im to podať tak, aby to pochopili a aj si to zapamätali. Ale tak, ako to už býva, nie je všetko ružové. Občas mi to tam prišlo, že by to chcelo trošku upgrade. Nemyslím len také tie estetické veci, ale aj niektoré triedy alebo dielne už majú svoje roky a bolo by fajn, keby sa tam sem-tam objavilo niečo novšie, čo by decká viac zaujalo alebo im uľahčilo prácu. Takisto, hoci väčšina učiteľov je úžasná a fakt to tam žije, občas som mala pocit, že niektorým by sa zišlo trošku viac energie, možno nejaké nové nápady, ako to podávať, aby to nebolo len o prechádzaní učiva. Že by to fakt strhlo aj tých, čo sú trošku viac v úzadí. Predsa len, každé dieťa je iné a niekedy je ťažké zaujať všetkých. Niekedy mi to prišlo tak, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, hoci viem, že učiteľky sa snažili. Ale viem, že to je ťažké, lebo tam sú rôzne deti s rôznymi potrebami. Celkovo je to taký pocit, že tam tie deti majú šancu. Šancu naučiť sa niečo, čo im naozaj pomôže, a šancu nájsť si svoje miesto. A to je pre mňa najdôležitejšie, keď viem, že moje dieťa je tam v bezpečí a dostáva, čo potrebuje.

   Pridať reakciu