
Meno: Súkromná stredná odborná škola
Adresa: Bukovecká 17, Košice-Nad jazerom, 04012
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://ssosbuke.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia v Košiciach-Nad jazerom poskytuje stredoškolské vzdelanie s dôrazom na odbornú prípravu. Škola sa zameriava na prípravu študentov v odboroch ako manažment regionálneho cestovného ruchu, hotelová akadémia, obchodná akadémia, informačné technológie a podnikateľské štúdium. Dôraz je kladený na praktické zručnosti a priame aplikovanie teoretických vedomostí do praxe. Vzdelávací proces zahŕňa odbornú prax a spoluprácu s firmami, čo má pripraviť študentov na reálne pracovné prostredie. Študenti majú možnosť rozvíjať svoje jazykové kompetencie a digitálne zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre uplatnenie v súčasnej ekonomike. Cieľom je vybaviť absolventov potrebnými kvalifikáciami pre vstup na trh práce alebo pre pokračovanie v štúdiu na vysokých školách. Disponuje modernými učebnými priestormi, ktoré podporujú interaktívne metódy výučby. Štúdium je ukončené maturitnou skúškou. Ide o Súkromnú strednú odbornú školu Bukovecká 17. Škola je plne organizovaná, čo znamená, že poskytuje kompletné stredoškolské vzdelanie vedúce k maturite.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 031295657
- Eduid: 100015035
- Orientačný počet žiakov: 458
- Školu nájdete v meste alebo obci Košice-Nad jazerom, okres/obvod Košice IV, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa konečne podeliť o svoje pocity zo súkromnej strednej odbornej školy na Bukoveckej v Košiciach-Nad jazerom. Celkom dlho som rozmýšľala, kam ísť po základke, a táto škola sa mi vtedy zdala ako taká fajn voľba, lebo som počula, že sa tam dosť zameriavajú na prax a nie je to len o bifľovaní poučiek. A to som presne chcela. Keď som tam prišla, prvá vec, čo ma prekvapila, bolo prostredie. Mám pocit, že tie priestory sú fakt pekné a udržiavané, aj triedy boli celkom moderné, s novou technikou. To sa mi hneď páčilo, lebo nebolo to také to klasické šedé socialistické peklo, aké si človek občas predstavuje pod školou. Čo sa týka vybavenia na odborné predmety, tak to bolo fakt super. Mali sme k dispozícii celkom slušné veci, na ktorých sme si mohli vyskúšať všetko to, o čom sme sa učili. To bolo pre mňa asi najväčšie plus, lebo to, čo sa naučíš, si hneď aj vyskúšaš a potom to dáva oveľa väčší zmysel. Človek má hneď pocit, že sa učí niečo, čo mu bude naozaj na niečo dobré. No, ale nie všetko bolo ružové, samozrejme. Niekedy sa mi zdalo, že aj keď sú tie priestory pekné, tak s tými ľuďmi, čo tam učili, to bolo tak všelijak. Niektorí pedagógovia boli fakt super, vedeli zaujať, mali to premyslené a dalo sa s nimi aj normálne porozprávať. Vždy nám ukázali, ako to funguje v praxi, nebolo to len také, že nám púšťali filmy, aby zabili čas. Ale potom boli aj takí, u ktorých som mala pocit, že ich to už moc nebaví, alebo že im je celkom jedno, či niečo pochopíme. Niekedy som si fakt myslela, že polovica triedy sa nudila a čakala len na zvonenie. To ma dosť mrzelo, lebo ak máš niekoho, kto ťa nebaví, tak sa ti nechce ani učiť, ani si ho vypočuť. S tou praxou to bolo tiež taká lotéria. Niektoré baby mali šťastie a dostali sa do fakt super firiem, kde sa naučili strašne veľa a potom o tom aj nadšene rozprávali. Ja som mala tú smolu, že som si pripadala skôr ako taký nosič kávy a nič extra som sa tam nenaučila. Asi to záleží od toho, kde ťa pridelia, a na to človek bohužiaľ moc vplyv nemá. Ale celkovo mám pocit, že sa snažili, aby sme nejakú tú prax mali, čo je dôležité. Komunikácia s rodičmi mi príde taká priemerná, nič extra špeciálne. Občas sa človek nedopátral, čo sa vlastne deje, ak bolo treba niečo riešiť, ale celkovo sa to dalo. Atmosféra v triede bola fajn, ale to asi závisí od kolektívu. Myslím, že tam nie je nejaký veľký tlak na študentov, čo je na jednej strane super, lebo človek nemá taký stres, ale na druhej strane to možno občas viedlo k tomu, že si niektorí aj trošku viac dovoľovali. Celkovo si myslím, že ak človek vie, čo chce a vie sa aj sám pohnúť, tak sa tam dá naučiť dosť. Ale nesmie čakať, že všetko pôjde samo od seba.