Meno: Stredná odborná škola technická
Adresa: Volgogradská 1, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sost-po.edupage.org/
Škola v Prešove sa zameriava na prípravu odborníkov v technických odboroch, poskytujúc vzdelanie s dôrazom na praktické zručnosti a uplatnenie na trhu práce. Ponúka široké spektrum študijných a učebných odborov v oblasti elektrotechniky, strojárstva, informačných technológií, mechatroniky a dopravy. Žiaci si môžu vybrať medzi štvorročnými študijnými odbormi ukončenými maturitnou skúškou, ktoré ich pripravujú na ďalšie štúdium na vysokých školách alebo priamo na výkon povolania, a trojročnými učebnými odbormi s výučným listom, zameranými na rýchle získanie kvalifikácie. Vzdelávací proces kombinuje teoretickú výučbu s intenzívnou praktickou prípravou. K dispozícii sú modernizované dielne, laboratóriá vybavené pre špecifické technické disciplíny a počítačové učebne. Škola kladie dôraz na rozvoj praktických zručností prostredníctvom práce na reálnych projektoch, odborného výcviku a stáží u partnerských firiem v rámci duálneho vzdelávania. Ako Stredná odborná škola technická Volgogradská 1 v Prešove, si kladie za cieľ formovať mladých ľudí na kvalifikovaných a adaptabilných odborníkov. Podporuje účasť študentov na odborných súťažiach a mimoškolských aktivitách, ktoré dopĺňajú študijný program a rozširujú ich obzory. Škola je koncipovaná ako plne organizovaná inštitúcia poskytujúca komplexné stredoškolské odborné vzdelanie, ktoré zahŕňa teoretickú aj praktickú zložku v rámci jedného vzdelávacieho cyklu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000893251
- Eduid: 100013001
- Orientačný počet žiakov: 539
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, keď som sa rozhodovala kam na strednú, nebolo to teda úplne jednoduché. SOŠ technická na Volgogradskej v Prešove mi vtedy prišla ako celkom dobrá voľba, hlavne kvôli tomu, že ma lákalo niečo technické a počula som, že na IT odbory to je celkom slušné. Predsa len, nechcela som potom brigádovať v Mekáči, keď doštudujem, však? Človek si povie, že technika je istota. Na niektoré veci mám fakt super spomienky. Pamätám si, ako sme mali prax a fakt to nebolo len o tom, že nám niekto hovoril teóriu. Konečne sme si mohli aj niečo chytiť, poskladať, naprogramovať. Niekedy sme sa dostali aj do takých celkom veľkých firiem, čo bolo dosť motivujúce, lebo si človek uvedomil, že to, čo sa učíme, má aj reálny zmysel a že sa tým dá fakt živiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Pár profesorov bolo naozaj top, takí, čo vedeli aj vtipkovať, ale zároveň nás aj niečo naučiť, a aj keď sme niekedy nechápali, mali trpezlivosť to vysvetľovať dookola. S takými sa človek aj tešil na hodinu. Ale zas, boli tam aj chvíle, kedy som si myslela, že z tej školy nejak normálne ani nevyjdem. Niektoré triedy, hlavne tie staršie dielne, vyzerali, akoby sa tam zastavil čas tak pred tridsiatimi rokmi. Akože, chápem, že nie je peňazí nazvyš, ale keď porovnáš tie moderné labáky, čo sme mali na informatike, s niektorými starými učebňami, tak ti je proste jasné, že niekde je asi väčší tlak na vybavenie ako inde. Niekedy sa mi zdalo, že polovicu triedy to vôbec nebavilo a len čakali na zvonenie. Nemyslím si, že to bolo vždy len ich chyba, niekedy proste ten výklad bol taká nuda, že aj človek, čo ho to zaujímalo, ledva udržal oči otvorené. Mám pocit, že niektorí učitelia už boli len takí vyhorení a chceli mať len svoj pokoj, a bolo im jedno, či nám niečo v hlave ostane alebo nie. Proste si odprednášali svoje a zvyšok bol na nás. Trošku ma mrzelo, že nebol taký osobný prístup ku každému, občas sa človek cítil ako jedno číslo z mnohých v nejakej štatistike. A niekedy boli tie pravidlá strašne prísne, zdalo sa mi, že viac sa hľadí na nejaké formálnosti, ako na to, či sa nám tam naozaj darí a či sme v pohode.