SOŠ obchodu a služieb Ul. 17. novembra 2579, Čadca

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že sem napíšem pár riadkov o SOŠ obchodu a služieb na 17. novembra v Čadci, lebo si myslím, že je dobré vedieť, čo človeka čaká. Ja som tam strávila pár rokov a poviem vám, bol to zážitok. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá prax. Nehovorím, že vždy a všade, ale boli momenty, kedy som si fakt prišla na svoje. Keď sme sa dostali do nejakých reálnych prevádzok, či už v obchode, v gastre, alebo pri službách, to malo zmysel. Videla som, že to, čo sa učíme, viem aj použiť. Pamätám si, že sme mali šancu pracovať aj vo väčších firmách a to mi dalo naozaj dosť do budúcna. Niektorí učitelia boli úplne super, naozaj sa snažili nám niečo dať a predať svoje skúsenosti. Necítila som sa, že by len odriekali text z knihy a čakali na koniec hodiny. Skôr sa snažili vymyslieť niečo, aby sme sa nenudili a aj niečo chápali. Keď vidíš, že im na tebe záleží, tak sa aj tebe chce učiť. A potom, tie kamarátstva! To je asi to najlepšie z celej strednej. Medzi nami študentmi bola celkom fajn atmosféra, človek sa tam necítil sám. To bolo fajn, mať okolo seba ľudí, s ktorými si môžeš pokecať aj sa posťažovať. Lenže potom je tu aj tá druhá stránka veci. Občas som mala pocit, že niektoré predmety sú tam len tak, do počtu. Úplne zbytočné veci, ktoré v živote nevyužijem a aj učenie k nim bolo také… odfláknuté. Sedíš tam, polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo to, čo sa tam deje, nikoho nezaujíma. Naozaj to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr tak, že tá energia na hodine proste chýbala. A niekedy mi prišla aj komunikácia taká… zvláštna. Keď sa riešili nejaké problémy alebo zmeny, človek sa niekedy cítil, že sa dozvie veci na poslednú chvíľu, alebo sa nedozvie vôbec. A keď sa snažíš niečo vybaviť, občas to ide ako v spomalenom filme. Mala som pocit, že by to mohlo byť transparentnejšie a rýchlejšie. Samozrejme, niektoré priestory už majú svoje roky, to je jasné. Nie je to všade nejaké super moderné, občas to pôsobí tak, že by to chcelo poriadnu renováciu. Ale zas, nebolo to nejaké hrozné peklo, dalo sa to prežiť. Čo sa týka uplatnenia po škole, to je taká dvojsečná zbraň. Ak vieš presne, čo chceš robiť a súvisí to s tým, čo si tam študovala, tak fajn. Ale ak si na vážkach, tak máš pocit, že si z tadiaľ odnášaš len základy a naozaj sa musíš snažiť sama, ak chceš uspieť. Je to tak, že ti škola dá nejaký štart, ale ďalej je to už fakt na tebe.

   Pridať reakciu