SOŠ technická Nitrianska 61, Šurany

⭐ Vložené recenzie

1. Tak rozmýšľam, čo napísať o tej škole v Šuranoch, na Nitrianskej… No, je to také všelijaké, ako asi všade. Keď som si vyberala strednú, tak som fakt dúfala, že to bude super a že sa naučím niečo, čo ma bude baviť a hlavne mi dá dobrý základ do života. A vieš čo? Často to tak aj bolo, ale občas som si hovorila, že či som sa náhodou nezasekla v nejakom časopriestore, kde sa niektoré veci proste nikdy nezmenia. Na niektoré predmety som sa fakt tešila, lebo niektorí učitelia to vedia podať tak, že to človeka chytí a baví. Pamätám si, ako sme boli v dielňach a to bolo fakt super! Konečne som si mohla ušpiniť ruky a vyskúšať si to reálne, a nemáš pocit, že ti len niekto hádže teóriu na hlavu. S tým sa dalo fakt že parádne pracovať a hneď som videla, že toto je niečo, čo ma naozaj posunie a má význam pre moju budúcnosť. Niekedy bolo to vybavenie tam dosť moderné, čo ma prekvapilo, lebo som čakala skôr nejaké staré mašiny. A aj spolužiaci, s tými som si sadla hneď, bola to taká dobrá partia, čo držala pokope a vedeli sme sa navzájom potiahnuť. Ale potom sú zase dni, alebo skôr predmety, kde máš pocit, že by bolo lepšie, keby si zostala doma. Niektorí pedagógovia už mi prídu, že to tam odtrpia, vieš? Akože si odprednášajú svoje, pustia ti občas nejaký film a hotovo. Polovica triedy tam doslova driemala a modlila sa za zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, nás absolútne nevedelo strhnúť ani zaujať. Fakt som cítila, že tam chýba taký ten oheň, čo by ťa donútil rozmýšľať a chcieť vedieť viac. A sem-tam som si všimla, že aj tie priestory, hlavne niektoré triedy, by už fakt potrebovali trochu lásky a nového náteru, lebo to už vyzeralo dosť ošumelo a zanedbane. Prax, to je kapitola sama o sebe. Niekedy sme boli vo fakt zaujímavých firmách, kde sme si vedeli reálne vyskúšať, čo to obnáša a bolo to super, cítila som sa tam ako dôležitá súčasť niečoho väčšieho a že sa naozaj učím niečo užitočné. Ale inokedy to bola skôr taká prechádzka ružovou záhradou, kde sme len nakukli a niekedy to zas nebolo úplne to, čo by som si predstavovala, že sa naučím. Alebo som mala pocit, že tam bola taká divná komunikácia, že niektorí nám sľubovali hory-doly, a potom to dopadlo úplne inak. To mi prišlo trochu nefér. Čo sa týka nejakej podpory, tak sa mi zdá, že keď si sa snažila a chcela, tak ti pomohli. Ale ak si sa spoliehala, že ťa budú ťahať, tak si mala smolu. To je asi aj normálne, ale občas by to chcelo, aby tí ‚hore‘ boli možno trochu viac vo veciach a naozaj vedeli, čo sa tu dole deje a čo nás trápi, taký mám z toho ja osobný pocit. Nie som si istá, či vždy vedeli, aké sú naše skutočné potreby. Ale zase na druhej strane, viem si predstaviť, že to tam majú fakt náročné, keď treba zmanažovať toľko vecí naraz. Ja osobne s tým nemám nejakú osobnú skúsenosť, že by ma priamo niekto ignoroval, ale počula som od iných, že to niekedy nebolo ideálne. Takže tak. Je to proste škola, so všetkým, čo k tomu patrí, dobré aj zlé. Ale aspoň som sa tu naučila, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím si ísť za tým sama.

   Pridať reakciu