SOŠ zahradnícka Bratislavská 44, Malinovo

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodla som sa ísť sem na SOŠ záhradnícku v Malinove, lebo ma vždy lákala práca s rastlinkami a celkovo príroda. Rodičia ma podporovali, aj keď ja som mala trochu obavy, že to bude len také to kopanie v zemi. No, nebolo to úplne tak, ale ani som nebola vždy nadšená, to priznám. Na začiatok, to prostredie školy je celkom fajn. Je tam veľa zelene, čo je asi aj logické, keďže ide o záhradnícku školu. Mali sme tam rôzne záhony a skleníky, kde sme sa učili kadečo. To mi prišlo super, lebo človek sa naozaj dostal k tomu, čo ho zaujíma. Pamätám si, ako sme sadili rôzne bylinky a potom si ich aj domov nosili, to bola radosť. Niektoré tie praktické hodiny ma fakt bavili a mala som pocit, že sa niečo naozaj učím. Ale zase, je pravda, že priestory, hlavne telocvičňa a aj niektoré učebne, už majú najlepšie roky za sebou. Človek by čakal, že škola zameraná na estetiku a prírodu bude mať aj moderne vybavené veci, ale nebolo to vždy tak. Čo sa týka učenia, tak to bolo všelijaké. Niektorí učitelia boli fakt zapálení a snažili sa nás naučiť čo najviac, vedeli nás nadchnúť pre veci, o ktorých som si myslela, že ma nikdy nebudú baviť. Mali aj super nápady na projekty, ktoré boli kreatívne a človek sa na nich fakt vyžil. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že to už len tak odcvičia a pol triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To bolo strašné, keď sa človek musel pretvarovať, že ho to zaujíma, pričom sa mu už zívalo. A to niekedy ani nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr to bolo len také prechádzanie učiva bez iskry. Školská jedáleň… no, ako to povedať. Niekedy sa to dalo zjesť, ale niekedy som radšej išla na chlieb s niečím. Ale to je asi všade, nie? Že človek si nevyberie. Na druhej strane, čo sa týka kolektívu, my sme mali celkom super triedu, takže to mi asi dosť pomohlo prežiť aj tie horšie dni. S dievčatami sme si rozumeli a vedeli sme sa podporiť. Mali sme aj pár výletov a exkurzií na rôzne výstavy a do záhradníctiev, čo bolo fakt obohacujúce. Tam som si uvedomila, že záhradníctvo nie je len o fyzickej práci, ale aj o umení a dizajne, čo ma veľmi prekvapilo a nadchlo. Celkovo mám taký pocit, že záleží, čo od školy človek očakáva a akú má motiváciu. Ak ťa to baví a si ochotná sa učiť aj mimo hodín, tak tu nájdeš svoje. Ale ak čakáš, že ťa budú viesť za ruku a všetko ti naložia na tácku, tak to asi nebude úplne ono. Predsa len, je to povolanie, ktoré si vyžaduje aj kus vášne a trpezlivosti. Bolo tam veľa pekných chvíľ a kamarátstva, ktoré si cením, ale aj dni, keď som si hovorila, že či som si fakt dobre vybrala. Ale viem, že vďaka tomu som sa naučila veľa o rastlinách a mám teraz taký iný pohľad na svet okolo seba.

   Pridať reakciu