SOŠ chemická Vlčie hrdlo 50, Bratislava-Ružinov

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som si pred pár rokmi vyberala strednú, tak som chcela niečo praktické, kde sa človek naučí aj niečo do života a nebude len bifľovať teóriu. Táto chemická na Vlčom hrdle v Ružinove sa mi vtedy zdala ako dobrá voľba, lebo som vždy tak trochu inklinovala k chémii a predstavovala som si, ako budem v labáku robiť nejaké super veci. No, realita bola samozrejme všelijaká, ako to už býva, ale celkovo mi to dalo celkom dosť. Na začiatku to bolo také všelijaké, kým si človek zvykol na ten systém a na to, že zrazu máš kopec odborných predmetov. Ale zase, keď sme sa dostali k tým naozajstným veciam v labáku, to bola iná káva. Mali sme tam niektorých učiteľov, hlavne na tie čisto chemické a laboratórne veci, ktorí to fakt vedeli predať. Naozaj sa snažili, aby sme chápali, čo robíme, a nielen to slepo kopírovali z tabule alebo z receptúry. Pamätám si, ako sme robili rôzne experimenty a analýzy, to ma naozaj bavilo. A nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sme niečo reálne robili, pracovali s prístrojmi, miešali všeličo. Dalo mi to dosť dobrý základ, hlavne čo sa týka takých tých praktických zručností, čo sa dneska zíde. Ale samozrejme, nebolo všetko ružové a niekedy to bolo peklo. Škola je síce chemická, ale zase aj tak sme mali kopu tých všeobecných predmetov, ako je matika, slovina alebo dejepis, a tam to už nebolo také super. Často sme mali pocit, že niektorí učitelia tam sú len preto, aby odsedeli svoj čas, a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To bolo dosť demotivujúce, lebo sme chápali, že aj matika je dôležitá, ale keď to nikto nevie zaujímavo vysvetliť a len nám to hádže na tabuľu, tak sa človek proste vypne a ide si svoje. Aj samotné priestory, no, mali svoju atmosféru, ale občas som si pripadala ako v nejakom starom filme. Niektoré labáky by si zaslúžili modernizáciu, ale zase chápem, že to asi nie je sranda zohnať peniaze na také veci, takže sme sa museli prispôsobiť tomu, čo bolo. Občas nás to štvalo, že musíme pracovať s vecami, ktoré už majú najlepšie roky za sebou. S týmto síce nemám osobnú skúsenosť, ale počula som od kamošiek, že aj s praxou v niektorých ročníkoch to občas nebolo úplne podľa predstáv, že sa tam človek skôr nudil, ako by sa niečo nové naučil. Ale zase iné baby mali super prax v nejakých väčších firmách a tam si to zase fakt pochvaľovali, že to bolo super skúsenosť. Celkovo to boli štyri roky plné všeličoho, dobrého aj menej dobrého. Určite mi to dalo veľa do života a našla som si tam super kamošky, ktoré mám dodnes, a na to sa nezabúda. Ale určite to nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou a človek tam musel fakt makať, hlavne ak chcel aj niekam ďalej ísť. Niekedy som z toho mala fakt nervy, ale zase som tam zažila aj kopec zábavy a naučila sa veci, ktoré by som inak nevedela. Je to skrátka taká normálna stredná, s tými svojimi plusmi a mínusmi.

   Pridať reakciu