Súkromná SOŠ pedagogická Bieloruská 1, Bratislava-Podunajské Bis

⭐ Vložené recenzie

1. Vieš čo, tak k tej Bieloruskej, keď som si tam kedysi vybrala ísť, mala som celkom dosť očakávaní. Predsa len, pedagogická, to znie tak fajn, že budeš s deťmi a tak. A úprimne, na začiatku to bolo super. Akože, stretla som tam fakt skvelé baby, kamarátky na život a na smrť, čo je asi aj tak najviac, čo ti škola môže dať. A niektorí učitelia, tí boli proste topka! Naozaj sa mi zdalo, že to, čo učili, ich fakt bavilo a chcelo sa im nám to odovzdať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa s nami rozprávať, diskutovať, a to je podľa mňa fakt dôležité, lebo nechceš len sedieť a prikyvovať. A tá prax? To bolo tiež celkom zaujímavé. Pamätám si, že sme chodili do rôznych škôlok a škôl, a tam to bolo iné ako len sedieť v triede. Tam si proste videla, ako to naozaj funguje. Niekedy to bolo fakt obohacujúce, keď ti dovolili niečo vyskúšať si s tými deťmi a cítila si sa, že to má nejaký zmysel. Bolo fajn, že sme mohli vidieť rôzne prostredia, lebo každá tá inštitúcia bola trochu iná, a tak si vieš spraviť obraz, čo ti sedí a čo nie. Lenže potom prišli aj tie veci, ktoré už neboli také ružové. Mala som pocit, že niektoré predmety boli proste úplná nuda. Akože fakt, niekedy polovica triedy len sedela, čmárala si do zošitov a čakala na zvonenie. To je také demotivujúce, keď vieš, že ten učiteľ tam je len tak a aj tak si z tej hodiny nič neodnesieš. A celkovo, taká tá organizácia, komunikácia s administratívou, to bolo občas peklo. Niekedy som mala pocit, že nikto poriadne nevie, čo sa deje, kam máme ísť, alebo čo sa očakáva. Akože, nebol v tom taký systém, že by som mala pocit, že je to hladké a bezproblémové. A potom ešte tá vec, že niektoré priestory školy, no, vidno, že už majú niečo za sebou. Nehovorím, že to bolo strašné, ale človek by možno čakal trochu modernejšie vybavenie, keď už je to súkromná škola. Občas mi prišlo, že sa sústredíme na detaily, ktoré neboli až tak dôležité, namiesto toho, aby sa riešili veci, ktoré by nám naozaj pomohli v budúcnosti. A niekedy som mala taký pocit, že aj keď sme robili veľa praktických vecí, tak nebolo úplne jasné, čo s tým všetkým potom ďalej. Akože, pripravilo nás to na prax, ale na nejaké tie prijímačky na vysokú školu už to bolo také, no, asi by si človek musel dosť veľa doučiť sám. Takže tam som mala taký pocit, že to bolo trošku, hm, nedostatočné.

   Pridať reakciu