Meno: Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium
Adresa: Školská 31, Rimavská Sobota, 97901
Zriaďovateľ: Súkromník
Web: https://shdkrs.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na komplexnú prípravu talentovaných študentov v oblasti hudobného a dramatického umenia. Poskytuje štúdium v odboroch ako klasický a populárny spev, hra na hudobné nástroje vrátane klavíra, huslí, dychových nástrojov a gitary, herectvo a tanec. Vzdelávanie je založené na kombinácii individuálnej výučby hlavného odboru, ktorá umožňuje personalizovaný prístup k rozvoju talentu, a skupinových hodín zameraných na teoretické predmety ako hudobná teória, dejiny hudby a drámy. Praktické skúsenosti sú získavané prostredníctvom komornej hry, orchestrálnej praxe a účasti na javiskových projektoch, čo pripravuje študentov na verejné vystúpenia a ďalšie profesionálne pôsobenie. Študijný program tiež zahŕňa sprievodné predmety na podporu celkového umeleckého rozvoja a prípravu na prijímacie skúšky na vysoké školy umeleckého zamerania. Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium, situované na adrese Školská 31 v Rimavskej Sobote, pôsobí ako súkromné stredoškolské vzdelávacie zariadenie a je plne organizované.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 042394732
- Eduid: 100016737
- Orientačný počet žiakov: 66
- Školu nájdete v meste alebo obci Rimavská Sobota, okres/obvod Rimavská Sobota, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Ja si tak občas spomínam na časy strávené na Hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote, a vždy mi to vyvolá všelijaké pocity. Akože, na jednej strane, ak je človek naozaj zapálený pre hudbu, tanec alebo herectvo, tak je to asi to pravé miesto, kde sa dá rozvíjať a žiť pre tú vášeň. Priznám sa, že niektoré chvíle boli fakt kúzelné. Cítila som, že som obklopená ľuďmi, ktorí rozumejú tej mojej vášni, a to je na nezaplatenie. Tie vystúpenia, koncerty, predstavenia, to je proste niečo, čo ti dá pocit, že žiješ. Ten adrenalín, ten potlesk, to je proste droga a pre toto to človek robí. A aj niektorí naši pedagógovia, teda musím povedať, že boli fakt úžasní, vidieť na nich, že to proste milujú a chcú nám to odovzdať, čo je podľa mňa strašne dôležité. Ale potom príde aj tá druhá strana mince. Niekedy mi prišlo, že sa tam až príliš tlačí na tú umeleckú stránku a na tie ‚normálne‘ predmety sa tak nejako pozabúda. Akože, jasné, je to konzervatórium, ale aj tak. Občas som mala pocit, že niektoré hodiny boli len také, aby sa prežilo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, hlavne na tých všeobecných predmetoch, a to teda nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to nevedelo zaujať. A úprimne, budovy a vybavenie? No, nebudeme si klamať, na niektorých miestach to už chce fakt poriadnu investíciu. Cvičebne, nástroje, scény… niekedy som si hovorila, že by to chcelo lepšie podmienky, aby sme sa mohli naozaj rozvíjať bez obmedzení. Nemám s tým síce osobnú skúsenosť, ale z počutia viem, že to nie je vždy ružové a že by sa to dalo vylepšiť. A čo potom? Keď skončíš? Vždy sa hovorí, že sa ti otvoria dvere na vysokú školu, ale realita je taká, že konkurencia je brutálna a tie miesta sú fakt obmedzené. A ak sa na výšku nedostaneš, tak si zrazu povieš, že čo teraz? Mám pocit, že občas sa tam až moc tlačí na tú drinu a na tú umeleckú stránku, ale málo na to, ako sa vlastne uživiť potom v tom našom svete, keď už nestojíš na doskách, čo znamenajú svet, ale potrebuješ zaplatiť nájom. Je to proste taká obeta, pre ten jeden okamih na javisku.