Gymnázium Kpt. Nálepku 6, Sobrance

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sa ma niekto pýta na gymnázium v Sobranciach, vždycky mám taký zvláštny pocit. Na jednej strane som tam prežila roky, na ktoré fakt rada spomínam, ale zas boli aj veci, čo ma vedeli poriadne naštvať, to je jasné. Mám pocit, že naša škola má takú špecifickú atmosféru. Je to menšia škola, takže sa tam tak nejako všetci poznáme, aj starší s mladšími, čo je celkom fajn. Necítiš sa ako číslo v nejakej mega inštitúcii, ale skôr tak, že patríš do nejakej komunity. Niektorí učitelia sú tam fakt úžasní, vidno, že ich to baví a že sa snažia pre nás niečo robiť. Sú to takí srdciari, čo ťa vedia povzbudiť, aj keď sa ti nechce, alebo keď ti niečo nejde. Pamätám si, že sme mali aj celkom zaujímavé akcie a výlety, nebolo to len o sedení v lavici. Zdalo sa mi, že sa snažia, aby sme aj niečo zažili a nielen sa učili z kníh. Ale potom sú zas také veci, kde si hovorím, že mohlo by to byť aj lepšie. Napríklad tie priestory. Mám pocit, že niektoré učebne sú už fakt dosť staré a zaslúžili by si poriadnu rekonštrukciu. Niekedy sa mi zdá, že na vybavení sa šetrí a človek by ocenil modernejšie lavice alebo nejakú lepšiu techniku. Jasné, že to nie je to najdôležitejšie, ale určite to prispieva k tomu, ako sa tam človek cíti. Nie je to vyslovene peklo, ale chcelo by to refresh. Potom sú tu aj tie hodiny, kde proste vieš, že niektorí učitelia už to berú tak, že prídu, odučia a idú domov. Je mi ľúto to takto povedať, ale niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To nie je tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr, že výklad bol proste suchý a nevedeli nás vtiahnuť do problematiky. Chýbala mi tam taká tá iskra, čo máš u tých skvelých učiteľov, ktorí ťa dokážu nadchnúť aj pre biológiu, aj keď si humanitný typ. A čo sa týka takej tej celkovej komunikácie alebo tak, niekedy som mala pocit, že sa veci menia na poslednú chvíľu, alebo že sa na niečom dohodneme a potom to aj tak neplatí. To bolo občas dosť frustrujúce. Človek by čakal, že veci budú jasnejšie. Ale zas na druhú stranu, kto sa chcel fakt učiť a chcel ísť na vysokú, ten sa tam aj tak pripravil. Myslím si, že to je skôr o tom, aký si ty sám študent. Ak si priebojná a chceš, vieš si to tam svoje nájsť a vybojovať. S tým, ako nás škola pripravila na taký ten ‚reálny svet‘ mimo štúdia, nemám osobnú skúsenosť, ale počula som od kamošiek, že niektoré veci by sa dali aj vylepšiť a že by privítali viac takých praktických rád. Celkovo to tam má svoje muchy, ako asi každá škola, ale zároveň aj kopec momentov, na ktoré si rada spomínam. Je to proste také gymnázium v malom meste, s dobrými aj horšími stránkami. Ale domov je domov, aj keď to nie je dokonalé.

   Pridať reakciu