Gymnázium Poštová 9, Košice-Staré Mesto

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ako to vlastne vidím ja, keď sa obzriem späť na tie roky na Poštovej? Pre mňa to bola taká horská dráha, ale v dobrom slova zmysle, myslím. Už keď som tam prvýkrát vstúpila, mala som taký rešpekt. Vždy som počúvala, že je to tam taká elita a že sa tam človek musí fakt makať, ak chce uspieť. A áno, potvrdilo sa mi to. Naozaj tam človek musí byť pripravený na to, že sa bude učiť, a to poriadne. Mám pocit, že ak si typ, čo vie, čo chce, a máš jasný cieľ ísť na nejakú náročnejšiu vysokú školu, tak toto je super miesto. Fakt nás tam dokázali namotivovať, hlavne na predmetoch, čo ma bavili. Mnohí z tých učiteľov, to bola taká studnica vedomostí a skúseností, že sa mi až rozum zastavoval. Oni fakt vedia, ako ti tie veci natlačiť do hlavy, aby si ich pochopila a nezabudla. Jasné, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr naopak. A tie diskusie na hodinách, keď sa fakt otvorí debata, to bolo niečo. Cítila som, že som sa naozaj posunula dopredu, hlavne v tých predmetoch, kde som vedela, že to budem potrebovať na prijímačky. Aj tie rôzne projekty, či už v rámci triedy alebo medzinárodné výmeny, to bolo strašne obohacujúce. Zrazu som videla veci z inej perspektívy a spoznala kopec super ľudí. Ale zas, ruku na srdce, nebolo to vždy len ružové. Občas som mala pocit, že niektorí učitelia už majú svoju prácu odpracovanú a skôr to tam len tak prežívajú. Vtedy to bolo dosť nuda, priznám sa. Polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie, lebo proste tá hodina nemala šťavu. A ten tlak, ten bol občas fakt obrovský. Niekedy som si myslela, že sa mi hlava rozpadne z toho množstva učiva a testov. Vždy som mala pocit, že všetci sú tu strašne múdri a ja som tá, čo sa musí tisíckrát viac snažiť. A keď sa náhodou niečo nepodarilo, tak som sa cítila hrozne. Niektorí ľudia sa s tým vedia vyrovnať ľahšie, ale pre mňa to bolo občas dosť náročné na psychiku. A zdá sa mi, že nie vždy bol priestor na to, aby sa riešili veci, ktoré boli mimo tých bifľovačiek. Bolo to hlavne o známkach a o výsledkoch, čo je na jednej strane dobré, lebo ťa to tlačí dopredu, ale na druhej strane som si niekedy priala viac takého ľudského prístupu a pochopenia, keď mi niečo fakt nešlo alebo som mala horší deň. Čo sa týka samotnej budovy a vybavenia, je to také… staršie, ale udržiavané. Jasné, že by sa mi páčilo mať tam ultramoderné laboratóriá na každom rohu, ale zas, na tie základné veci to úplne stačilo a boli funkčné. Ale na tú atmosféru, ten taký duch histórie, na to som si celkom zvykla. Celkovo, mám pocit, že ak vieš, do čoho ideš, a máš v sebe tú vnútornú motiváciu, tak ti to tá škola vie dať fakt veľa. Ale ak hľadáš niečo, kde je menej tlaku a viac takého… možno voľnejšieho prístupu, tak si treba dobre rozmyslieť, či je to pre teba to pravé orechové.

   Pridať reakciu