Gymnázium Leonarda Stöckela Jiráskova 12, Bardejov

⭐ Vložené recenzie

1. Pamätám si, keď som si vyberala strednú, Gymnázium Leonarda Stöckela na Jiráskovej v Bardejove sa mi zdalo ako jasná voľba. Vždy sa hovorilo, že ak chceš ísť na vysokú, toto je tá správna cesta. A musím povedať, že v mnohých ohľadoch to bola pravda. Určite nám tam dali taký základ, že som sa potom na univerzite necítila úplne stratená, hlavne čo sa týka takých predmetov ako matika alebo fyzika, tam to bolo celkom dobré, aj keď mi to nie vždy išlo podľa predstáv. Mám pocit, že škola sa celkom snažila ísť s dobou. Pamätám si na laboratóriá, kde sme naozaj robili experimenty a nebolo to len také pozeranie sa na učiteľa. Aj počítačové triedy boli celkom fajn, aj keď niekedy mali svoje muchy, ale kde nemajú, však? A čo sa týka krúžkov a rôznych projektov, tam sa človek vedel celkom nájsť. Boli aj nejaké výmeny, čo bolo super, keď si mohla ísť pozrieť svet a vyskúšať si angličtinu naživo, to bolo fakt úžasné a veľmi ma to obohatilo. Ale zas na druhej strane, mám pocit, že niekedy to bol poriadny dril. Ten tlak na štúdium bol fakt obrovský a človek mal niekedy pocit, že nič iné okrem školy ani nerobí. Niekedy som sa cítila úplne vyžmýkaná, a to nehovorím o tom, keď prišlo skúškové obdobie alebo maturity. To bolo peklo, poviem ti. Každý sa len učil a stres bol cítiť všade, bola som z toho niekedy dosť frustrovaná. A vieš, niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia proste išli podľa takej starej školy. Že len prednášali a my sme mali len počúvať a zapisovať si. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo zaujímavé. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr, že sa báli experimentovať s inými spôsobmi výučby. V niektorých predmetoch ma to fakt nebavilo a cítila som, že len prežívam hodinu za hodinou. Ale zas na druhej strane, boli aj takí učitelia, ku ktorým si sa nebála ísť a opýtať sa čokoľvek, čo si nevedela. Ale to neplatilo pre všetkých, jasné. Niekedy mi prišlo, že sa s tebou ani veľmi nechceli baviť, ak si nemala samé jednotky. A celkovo, čo sa týka nejakých humanitných predmetov, tak tam som mala pocit, že sa tomu nevenovala taká pozornosť ako prírodovedným. Tam by sa určite dalo niečo zlepšiť, aby to bolo vyváženejšie. Celkovo to bolo obdobie plné výziev, ale aj zážitkov. Myslím, že ma to pripravilo na ďalší život, len niekedy by to mohlo byť s menším stresom a s troškou viac pochopenia pre to, že aj študenti sú len ľudia. Ale tak asi to už patrí k dospievaniu, nie? No, uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Aspoň mám na čo spomínať.

   Pridať reakciu