Cirkevné gymnázium F. Fegyvernekiho Slov.národ.povstania, Šahy

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sa teraz tak zamyslím nad Cirkevným gymnáziom F. Fegyvernekiho Slovenského národného povstania v Šahách, mám z toho v hlave taký mix pocitov. Pamätám si, ako som tam prvýkrát vkročila, bolo to také… iné. Trošku som sa bála, predsa len, cirkevná škola, to je vždy taká špecifická kapitola. Ale poviem ti, čo mi hneď udrelo do očí, bolo, že tam vládne fakt taká rodinná atmosféra. Každý pozná každého, a aj keď sme boli trieda plná rôznych pováh, vždy som mala pocit, že ma tam niekto podrží. To mi dosť pomohlo, hlavne keď som bola nová a trošku stratená. S učením to bolo tak všelijako. Na niektorých predmetoch som fakt žrala každé slovo a cítila som, ako ma to posúva dopredu. Niektorí učitelia boli proste super, vedeli nám to podať tak, že si si ani neuvedomila, že sa učíš, a zrazu si vedela všetko na test. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Dokázali nás naozaj zaujať a vďaka tomu som sa cítila celkom dobre pripravená na vysokú, akoby som mala dobré základy a nebola hneď stratená. Na druhej strane, občas som si hovorila, že prečo musíme preberať toľko teórie, keď to v praxi asi nikdy nepoužijem. Ale to je asi všade, však? Potom sú tu aj tie náboženské veci. Je to cirkevné gymnázium, takže áno, kresťanské hodnoty sú tam cítiť na každom kroku. Niektorým to vyhovuje, cítia sa tam lepšie, lebo sú to veci, ktoré im rezonujú. Ja som to občas vnímala tak, že je to pre mňa možno až príliš. Niekedy mi prišlo, že sa sústredíme viac na modlitby a duchovný život, než na niektoré iné veci. Ale zase, nikto ma tam nikdy do ničoho netlačil násilím, čo bolo fajn. Bolo to skôr o tom, že to tam proste je a patrí to k tomu. Čo sa týka samotného prostredia, myslím, že budova je taká, aká je. Nie je to žiadne super moderné centrum s najnovšou technikou, ale zase to nie je ani nejaký rozpadajúci sa hrad. Všetko tam funguje a na učenie nám to stačilo. Jasné, občas by sa hodilo niečo nové, ale zase, podstatnejšie sú pre mňa vždycky ľudia a to, čo sa tam naučím, než najnovší projektor. Jedna vec, čo ma občas mrzelo, bola, že na niektorých hodinách bola taká nuda, že polovica triedy len čakala na zvonenie. To som si vtedy hovorila, že by to chcelo asi trošku iný prístup. Niektorí učitelia to s nami fakt vedeli, ale potom prišli takí, pri ktorých som si nevedela predstaviť, ako tam tie hodiny prežijem. Ale to je asi bežné na každej škole, že človek si nesadne so všetkými. Celkovo mám pocit, že toto gymnázium je také… pre niekoho to je úplne ideálne a nájde tam všetko, čo potrebuje. Pre iného, kto možno nie je taký veriaci alebo preferuje iný typ prostredia, to môže byť trošku výzva. Ale mne to nakoniec dalo celkom dosť dobrých kamarátok a pocit, že som prežila strednú školu, kde som sa aspoň cítila tak nejak prijatá.

   Pridať reakciu