Súkromné bilingválne gymnázium Hodská 10, Galanta

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, keď sa ma niekto pýta na Súkromné bilingválne gymnázium na Hodskej v Galante, vždy si povzdychnem. Je to také… no, povedala by som, že dosť špecifické miesto a mám z neho celkovo fakt dosť pocitov. Pamätám si, keď som tam začínala, to nadšenie, že budem fakt vedieť po anglicky a otvoria sa mi dvere do sveta. A to sa celkom aj potvrdilo. Je super, že tam majú veľa hodín cudzích jazykov a často sa stalo, že nás učil niekto, kto je fakt z tej krajiny, takže počuješ tú ozajstnú výslovnosť a naučíš sa aj také tie bežné frázy, čo v učebniciach nenájdeš. To mi fakt prišlo ako veľké plus, lebo to vidím aj na sebe, ako mi to pomohlo. Čo sa týka samotného štúdia, na jednej strane mám pocit, že nás fakt dobre pripravili na vysokú školu. Tlačia na nás, aby sme premýšľali, aby sme sa nebáli hovoriť. A nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Skôr naopak, dosť nás vtiahli do diskusie a bolo cítiť, že to má hlavu aj pätu. Páčilo sa mi aj, že tam sú menšie triedy, takže sa k tebe správajú tak nejako individuálnejšie. Necítiš sa tam len ako jeden z tridsiatich. Ak si mala nejaký problém, vedeli ti pomôcť, poradiť, čo sa v takej veľkej štátnej škole asi len tak nestane. A tie ich exkurzie a možnosti ísť niekam, alebo skúsiť si prax vo nejakej väčšej firme, to bolo tiež niečo, čo iné školy len tak nemajú. Ale aby som len nechválila, lebo zas nie je všetko ružové. Občas som mala pocit, že je tam fakt dosť veľký tlak a niekedy to bolo až prehnané. Keď človek nemá svoj deň, tak to bolo dosť cítiť. A aj keď som spomínala, že niektorí učitelia boli super, tak jasné, že sa nájdu aj takí, pri ktorých si polhodinu driemala a čakala na zvonenie. To boli presne tie hodiny, kedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a naozaj len čakala, kedy to skončí. Proste niektoré predmety boli suché ako Sahara a nevedeli ich oživiť. To ma dosť mrzelo, lebo potom človek stratí motiváciu. Tiež sa mi zdá, že s tou organizáciou to niekedy dosť škrípalo. Veci sa menili na poslednú chvíľu, rozvrhy neboli stabilné a občas si človek nebol istý, čo vlastne platí. Komunikácia by mohla byť určite lepšia, lebo niekedy sme sa o dôležitých veciach dozvedeli až na poslednú chvíľu alebo len tak, že to niekto niekde začul. A celkovo, taká tá duša školy, ako sú nejaké spoločné akcie, tradície alebo tak, to mi tam občas chýbalo. Bolo to skôr o výkone a výsledkoch ako o nejakom silnom školskom spoločenstve, aspoň taký som z toho mala pocit ja. Napriek tomu, že triedy boli menšie, tak občas som mala pocit, že chýba taká tá spontánna zábava a väčšia uvoľnenosť. Ale možno to je len môj subjektívny pohľad, lebo každý hľadá niečo iné. Ale keby som to mala zhodnotiť, tie jazyky sú fakt ich silná stránka, to musím uznať.

   Pridať reakciu