Gymnázium Tilgnerova 14, Bratislava-Karlova Ves

⭐ Vložené recenzie

1. No tak ja som na Gymnázium Tilgnerova chodila pár rokov a mám z toho taký… no, dosť silný pocit, že to je škola pre tých, čo fakt chcú ísť ďalej na výšku a niečo tam dosiahnuť. Lebo teda, dril to bol riadny, občas som mala pocit, že som sa učila aj v spánku. Na druhej strane, ak som fakt chcela niečo vedieť, hlavne z matiky, fyziky alebo jazykov, tak som si tam prišla na svoje. Niektorí učitelia sú fakt poklady, vieš, takí, čo ťa dokážu nadchnúť aj pre takú chémiu, že sa ti to potom aj sníva. Naozaj, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Videla som, že im naozaj záleží na tom, aby sme sa niečo naučili a posunuli sa. Ale jasné, nájdu sa aj také hodiny, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. To je asi normálne na každej škole, že niekedy ti ten prístup učiteľa proste nesadne, alebo máš pocit, že už je to len také odrapkávanie látky bez nejakej iskry. A to prostredie… no, niektoré učebne, hlavne tie, kde sme mali špeciálne predmety ako informatiku, tie sú celkom moderné, s novými počítačmi a tak. Ale potom sú aj miesta, kde to fakt vyzerá, že sa tam čas zastavil niekde v osemdesiatkach, a to nehovorím len o telocvični. Celkovo mám taký dojem, že škola sa snaží ísť dopredu, ale ide to takým svojím pomalším tempom. S jedálňou je to taká klasika, ako asi všade. Niekedy sa dalo zjesť, inokedy som radšej ostala o hlade, aby som si dala niečo cestou domov. Ale aspoň sme mali kde byť cez prestávky, tak to je plus. Čo sa týka nejakých krúžkov alebo mimoškolských aktivít, tam si myslím, že je celkom z čoho vyberať, ak máš chuť a čas. A ja som si tam našla pár kamarátok na celý život, to je asi to najlepšie, čo mi škola dala, okrem tých vedomostí. Čo mi ale niekedy vadilo, bol taký pocit, že škola je strašne náročná a že sa všetko točí len okolo známok a prijímačiek. Sem-tam som mala pocit, že sa tam zabúda na takú tú radosť z učenia a objavovania, že je to skôr taký závod. Alebo možno som len ja bola taká, že som si to tak brala, neviem. Pre mňa to nebolo peklo, ale ani nejaká neopísateľná idylka. Taký zlatý stred, s občasnými svetlými a tmavými momentmi.

   Pridať reakciu