Gymnázium sv. Uršule Nedbalova 4, Bratislava-Staré Mesto

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, Gymnázium sv. Uršule na Nedbalovej v Bratislave, to je celkom kapitola sama o sebe. Keď som tam nastupovala, mala som taký ten pocit, že idem do niečoho vážneho, ale zároveň aj s veľkou nádejou. A vieš čo, celkom sa mi ten pocit potvrdil, aj keď nie vždy v tom najlepšom zmysle slova. Atmosféra tam bola taká… špecifická. Na jednej strane som cítila takú tú komunitu, kde sa ľudia poznajú, pozdravia, pomôžu si. To je naozaj super, človek sa tam necíti len ako číslo, čo je dnes v školách dosť vzácne. Také to, že sa tam drží na nejakých tradíciách a hodnotách, to tam fakt cítiť a občas to bolo príjemné a ukľudňujúce. Človek má pocit, že je súčasťou niečoho väčšieho. Ale potom prišli tie akademické veci a tam to už bolo také všelijaké. Mali sme pár učiteľov, ktorí boli úplne úžasní, takí zapálení, že by si ich mohla počúvať hodiny a vôbec by ti to neprišlo ako nuda. Tie ich hodiny, to bolo fakt niečo! Ukázali nám, že učiť sa môže byť aj zábava, a vďaka nim som sa naozaj tešila do školy. Tam to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť a hlavne nás motivovať. Na druhej strane, občas som mala pocit, že niektorí sa tam asi ocitli skôr omylom. Hodiny sa tam niekedy vliekli, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, nás vôbec nedokázalo zaujať. Bolo to skôr o tom, že si niečo odpíšeme z tabule a ideme ďalej, bez nejakej hlbšej diskusie alebo toho, aby nás to fakt donútilo rozmýšľať. A to ma dosť mrzelo, lebo človek vie, že sa dá učiť aj inak. Čo sa týka pravidiel a disciplíny, tak tam je to dosť prísne. Chápem, že je to katolícke gymnázium a isté veci sa tam proste očakávajú, ale niekedy to bolo až prehnané. Mala som pocit, že sa tam riešia aj maličkosti, ktoré by sa inde vôbec neriešili, a to občas viedlo k takej zvláštnej atmosfére, kde sa človek bál vyčnievať z radu. Že aj maličkosť mohla narobiť veľké problémy. A to vie človeka občas dosť deprimovať a zbytočne stresovať. Škola síce nie je nejaká super moderná s najnovším vybavením, ale zas je to také útulné a človek si na to zvykne. Nie je to nejaké obrovské sterilné prostredie, ale má to takú svoju dušu, to sa mi celkom páčilo. No čo mi trošku chýbalo, boli možno nejaké viac interaktívne možnosti, alebo taká väčšia otvorenosť voči novým veciam v určitých oblastiach, ale to je možno len môj osobný pocit. Napriek všetkému mi to dalo veľa. Naučila som sa tam nielen fakty, ale aj nejakú disciplínu a rešpekt, aj keď nie vždy s úsmevom na tvári. Je to miesto, kde sa človek musí trošku prispôsobiť, ale zároveň vie nájsť aj tie super momenty, keď stretne ľudí, ktorí ho inšpirujú a posunú ďalej. Ale nie je to pre každého, to je mi jasné.

   Pridať reakciu