Meno: Základná škola sv. Michala
Adresa: Školská 1, Spišské Tomášovce, 05201
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://zstomasovce.edupage.org/
Vzdelávací proces sa opiera o štátny vzdelávací program pre základné školy, pričom kladie dôraz na formovanie osobnosti žiakov v duchu kresťanských hodnôt. Žiaci sú vedení k rozvoju kritického myslenia, samostatnosti a zodpovednosti. Okrem teoretických znalostí sa v pedagogickom prístupe uplatňujú moderné didaktické metódy, vrátane projektového vyučovania a využívania digitálnych technológií, s cieľom podporiť aktívnu účasť detí na vyučovaní. Pozornosť sa venuje aj jazykovej príprave a rozvoju schopností v oblasti prírodovedných predmetov a informatiky. Škola sa snaží o individuálny prístup k potrebám každého dieťaťa, čo zahŕňa podporu nadaných žiakov aj pomoc žiakom s učebnými ťažkosťami. Vyučovanie prebieha v štandardne vybavených triedach, doplnených o špecializované učebne pre informatiku a prírodné vedy, telocvičňu a školskú knižnicu. Ponuka mimoškolských aktivít dopĺňa hlavný vzdelávací program, umožňujúc deťom rozvíjať svoje záujmy v krúžkoch či počas rôznych školských podujatí a výletov. Tieto princípy sú uplatňované v Základnej škole sv. Michala na adrese Školská 1. Škola funguje ako plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 031942130
- Eduid: 100016277
- Orientačný počet žiakov: 145
- Školu nájdete v meste alebo obci Spišské Tomášovce, okres/obvod Spišská Nová Ves, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak ako by som začala… chodiť na ZŠ sv. Michala v Spišských Tomášovciach, to bola taká kapitola v živote, ktorú si pamätám dosť intenzívne. Mám pocit, že najviac si spomínam na tú takú rodinnú atmosféru. Keďže to nebola nejaká obrovská škola, všetci sa celkom poznali, čo bolo fakt fajn. Cítila som sa tam v bezpečí a nikdy som sa nebála ísť do školy. Väčšina učiteľov bola super, vedeli sa s nami aj zasmiať a nebolo to len o suchých poučkách a memorovaní. Tie výlety, školy v prírode, či rôzne akcie, čo sa v škole diali, tie boli vždy zážitok. Nebolo to len o sedení v lavici, ale aj o tom, že sme mohli zažiť niečo iné a spoznať sa aj mimo vyučovania, čo veľmi oceňujem. Často sme mali pocit, že tam je snaha o to, aby sa nám venovali a aby sme sa fakt niečo naučili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa nám veci vysvetliť a venovať sa nám. Ale jasné, ako všade, boli tam aj veci, ktoré ma vedeli vytočiť alebo kde som sa proste nudila. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia sa stále držia tých starých metód, kde sme len sedeli, počúvali a zapisovali. Polovica triedy sa vtedy už fakt len tešila na zvonenie, lebo to bola nuda na entú. Chcelo by to viac takých hodín, kde sa fakt niečo deje, kde môžeme niečo tvoriť alebo diskutovať, aby to bolo živšie. Taktiež si pamätám, že niektoré priestory školy už mali svoje roky a vidno, že sa tam síce snažia niečo vylepšovať a modernizovať, ale občas som mala pocit, že to ide pomaly. A jedáleň? Ach, jedáleň… Na obed som sa niekedy vôbec netešila, lebo som vedela, že to zase bude to isté a chutilo to tak všelijako. To je asi taká klasika na väčšine škôl, ale aj tak ma to vedelo mrzieť, keď som si predstavila, čo zase budeme jesť. Niekedy mi prišlo, že sa na nás valí strašne veľa učiva a občas som bola dosť v strese z písomiek a skúšania. Chápem, že sa musíme pripraviť na strednú, ale niekedy to bolo fakt náročné a prišlo mi, že sa nezohľadňuje to, že každý sme iný a učíme sa inak. Napriek všetkému, čo som zažila, či už dobrého alebo menej dobrého, si myslím, že to bola škola, ktorá vo mne zanechala určité spomienky a pripravila ma na ďalšie kroky. Naozaj som mala pocit, že tam bola snaha o dobré vzdelanie, len niekedy to proste nešlo úplne podľa mojich predstáv. Ale kde áno, však?