Meno: Základná škola Eugena Ruffinyho
Adresa: Zimná 190/144, Dobšiná, 04925
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsdobsina.edupage.org/
Vzdelávacie aktivity sú poskytované pre žiakov od prvého do deviateho ročníka, riadiace sa školským vzdelávacím programom „Škola v pohybe“, ktorý kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií pre celoživotné učenie. Učebné plány prioritizujú aktívne a zážitkové metódy výučby, často zahŕňajúce projektové úlohy a riešenie problémov naprieč predmetmi. Žiaci profitujú z posilnenej časovej dotácie v kľúčových predmetoch ako slovenský jazyk, cudzie jazyky – predovšetkým angličtina a nemčina, ktoré sa zavádzajú od tretieho ročníka – matematika a informatika, vyučovaná už od prvého ročníka. Škola tiež integruje témy ako environmentálna, finančná a mediálna gramotnosť do svojho vyučovania. Pri učení sa pravidelne využívajú moderné vzdelávacie technológie, vrátane interaktívnych tabúľ a špecializovaných počítačových učební. Inštitúcia ponúka podporné programy pre nadaných žiakov, ako aj pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Mimo štandardného kurikula sa žiaci môžu zapájať do širokého spektra záujmových činností, od športových a umeleckých krúžkov po robotiku a programovanie, a aktívne participovať na regionálnych a medzinárodných projektoch a súťažiach. Tento komplexný prístup je realizovaný na Základnej škole Eugena Ruffinyho Zimná 190/144, ktorá funguje ako plnoorganizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035543752
- Eduid: 100015767
- Orientačný počet žiakov: 678
- Školu nájdete v meste alebo obci Dobšiná, okres/obvod Rožňava, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak, ZŠ Eugena Ruffinyho v Dobšinej… mám na ňu fakt zvláštne spomienky. Keď som tam chodila, vždy som mala taký pocit, že je to taká klasická dedinská škola – s tým dobrým aj s tým horším. Budova je celkom fajn, pamätám si, že sa tam robili nejaké rekonštrukcie, hlavne v triedach, čo bolo super, keď sme dostali nové stoličky alebo interaktívnu tabuľu. Ale potom zase boli miesta, kde to vyzeralo, akoby sa tam zastavil čas pred dvadsiatimi rokmi, a to už bol taký zvláštny kontrast. Čo sa týka učenia, to bolo asi najviac ako kedy. Niekedy sme mali učiteľky, ktoré boli fakt topka. Dokázali nás vtiahnuť do témy, vymýšľali rôzne projekty a hry, a vtedy som mala pocit, že sa mi aj fakt chce učiť. Pamätám si, ako sme na dejepise raz robili nejaké prezentácie s kostýmami, to bolo super, celá trieda žila a tešila sa. Ale potom, samozrejme, boli aj hodiny, kde to bolo skôr o sedení, počúvaní a čakaní na zvonenie. To bol hlavne taký typ, keď sa len diktovalo alebo čítalo z učebnice a nikto sa na nič nemohol pýtať. Vtedy som sa fakt nudila a väčšina triedy tiež, a človek mal pocit, že sa tá hodina nikdy neskončí. Niekedy mi prišlo, že sa akoby niektorí učitelia báli skúšať niečo nové, alebo proste išli podľa tej istej šablóny rok čo rok. Mimo vyučovania to bolo tak všelijako. Boli nejaké krúžky, ale nikdy som nemala pocit, že by bol nejaký obrovský výber alebo že by nás niekto extra povzbudzoval, aby sme sa zapájali. Proste kto chcel, ten si našiel. Našťastie, partia v triede bola celkom dobrá, aj keď sa sem-tam, samozrejme, objavili nejaké tie detské hádky. Ale to je asi všade. Rodičia mi občas hovorili, že komunikácia so školou bola tiež taká… raz super, inokedy museli dosť tlačiť na to, aby sa niečo dozvedeli. Ale celkovo mám pocit, že škola sa snažila, aj keď možno niekedy nevedeli úplne trafiť do toho, čo by nás ako deti najviac bavilo alebo motivovalo.