
Meno: Základná škola
Adresa: Lúčna 827/26, Vranov nad Topľou, 09301
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zslucnavt.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na rozvoj žiakov v súlade so štátnym vzdelávacím programom, s dôrazom na aktívne a zážitkové učenie. Pedagógovia využívajú kombináciu osvedčených metód a inovatívnych prístupov, vrátane projektového vyučovania, bádateľských aktivít a práce v skupinách. Vyučovanie je obohatené o digitálne technológie, ako sú interaktívne tabule a výučbový softvér, ktoré podporujú rozvoj digitálnej gramotnosti a kritického myslenia. Cieľom je naučiť deti samostatnosti, kreativite, efektívnej komunikácii a schopnosti riešiť problémy. Škola poskytuje špecializované učebne pre informatiku, prírodovedné predmety a jazyky, ako aj telocvičňu, školskú knižnicu a viacúčelové športoviská vo vonkajšom areáli. Tím kvalifikovaných učiteľov sa snaží o individuálny prístup k potrebám každého žiaka a podporuje jeho talent. Okrem povinnej výučby ponúka Základná škola Lúčna 827/26 širokú škálu záujmových krúžkov s umeleckým, športovým, prírodovedným či jazykovým zameraním, čím rozširuje obzory žiakov a umožňuje im nájsť svoje záľuby. Škola aktívne spolupracuje s rodičmi a miestnou komunitou na vytváraní podnetného a bezpečného prostredia. Táto škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037873385
- Eduid: 100014065
- Orientačný počet žiakov: 492
- Školu nájdete v meste alebo obci Vranov nad Topľou, okres/obvod Vranov nad Topľou, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď si spomeniem na základnú školu Lúčna vo Vranove, napadnú mi hneď pekné spomienky na tie časy. Pamätám si, že niektoré triedy, hlavne tie, čo boli nedávno rekonštruované, vyzerali fakt super, moderne, a aj telocvičňa bola po prerábke riadne pekná. Priznám sa, že ja som sa celkom tešila na krúžky, hlavne tie športové, tam sa dalo naozaj vyblázniť, a aj jazykové mali celkom fajn úroveň, ak človek trafil na dobrého učiteľa. Mala som šťastie na pár učiteľov, ktorí boli proste srdciari. S nimi hodiny leteli, nebolo to len o nudnom počúvaní, ale zapájali nás, mali sme pocit, že nás to aj niečo učí, a hlavne to bolo zábavné. Vtedy som si hovorila, že takto by to malo vyzerať všade. S kamoškami sme sa aj celkom radi stretávali, atmosféra v triede bola fajn, samozrejme, záležalo od kolektívu. A občas sa aj jedáleň prekonala a navarili niečo fakt mňam. Ale potom sú aj tie veci, ktoré mi dodnes trochu trhajú žily. Niektoré hodiny boli fakt utrpenie. Mala som pocit, že niektorí učitelia už to majú len ako nutné zlo, len prečítali z učebnice a hotovo. Polovica triedy sa vtedy nudila, len sme pozerali na hodinky a čakali na zvonenie. To mi prišlo dosť smutné, lebo potenciál tam bol, ale nebol využitý. A tie staršie triedy, v ktorých sa už dlho nič nerobilo, tie pôsobili takým smutným dojmom, ako keby sa tam zastavil čas. Čo ma dosť mrzelo, bola občas tá komunikácia. Niekedy som mala pocit, že ak sa objavil nejaký problém, napríklad nejaké nezhody medzi žiakmi alebo niečo, čo by sa malo riešiť, tak sa to tak trochu zamietalo pod koberec. Akoby nechceli riešiť veci, ktoré by im mohli narušiť imidž, neviem. A ako sa hovorí, občas nám v jedálni naservírovali aj také zážitkové menu, že si človek radšej nič nedal, lebo to proste nešlo zjesť. No a myslím si, že by sa dalo popracovať aj na tom, aby sa nás viac učili myslieť a nie len memorovať kopy informácií. Občas som mala pocit, že sa nám len snažia natlačiť do hlavy fakty, ale už nikto nerieši, či tomu aj naozaj rozumieme. Ale aj napriek tomu si pamätám aj pekné chvíle, tie školské výlety alebo vianočné trhy, to bolo vždy super. Takže je to také… každopádne, zážitok to bol, to sa musí nechať.