ZŠ 8. mája 640/39, Svidník

⭐ Vložené recenzie

1. No, keď sa povie ZŠ 8. mája Svidník, tak mám v hlave taký zvláštny mix pocitov a spomienok. Začnem asi tým lepším, čo si pamätám. Mám pocit, že niektorí učitelia tam naozaj žili pre to, čo robili. Vieš, takí tí, čo ti nielen niečo nadiktovali, ale aj vysvetlili, prečo je to dôležité, alebo ti k tomu povedali nejakú super historku z praxe. Pri nich sme sa naozaj tešili na hodiny, lebo nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale fakt sa snažili nás vtiahnuť do problematiky. A pamätám si aj na krúžky, tam si človek naozaj prišiel na svoje. Či už to bolo divadlo, alebo šport, alebo nejaké iné šikovné veci, vždy sa našlo niečo, kde si sa mohla vyblázniť a nájsť si nových kamošov. Vďaka tomu som sa naučila aj veci mimo bežných predmetov, čo mi príde super. Potom ale zas boli aj také dni, keď som mala pocit, že to tam proste len prežívam. Asi ako všade, všakže. Občas som mala pocit, že niektorým dospelým už jednoducho dochádza energia a to sa potom odrazilo aj na atmosfére. Niektorí spolužiaci sa jednoducho nudili a pozerali z okna, kým pani učiteľka rozprávala, a to je podľa mňa škoda, keď sa potenciál detí nevyužije. A vieš, čo mi ešte niekedy prekážalo? Že komunikácia s rodičmi mohla byť občas trošku lepšia. Niekedy sme sa o dôležitých veciach dozvedali na poslednú chvíľu, alebo mi mamina hovorila, že sa jej ťažko s niekým spojilo, keď niečo potrebovala. A čo sa týka budovy, tak je to staršia škola, to sa nedá poprieť. Jasné, snažili sa to udržiavať, ale občas som mala taký pocit, že by to už chcelo nejakú väčšiu rekonštrukciu, aby to bolo také modernejšie a príjemnejšie. Hlavne telocvičňa, tú som mala vždy spojenú s takým zvláštnym zápachom a starým vybavením, čo nebolo práve najmotivujúcejšie na cvičenie. A musím povedať, že občas som si všimla, že sa niektorí spolužiaci nevedeli správať a bolo to tak, že sa k slabším občas nesprávali pekne. Mám pocit, že tam v týchto veciach občas chýbala taká pevnejšia ruka alebo nejaký systém, ako to riešiť, aby sa všetci cítili bezpečne a dobre. Alebo teda aspoň ja som to tak vnímala, možno to dospelí riešili, ale my deti sme to necítili dostatočne. Celkovo je to asi taká klasická slovenská základka, kde nájdeš super ľudí, ale aj veci, ktoré by sa mohli zlepšiť. Ale tie spomienky na kamarátov a na tie hodiny, čo ma naozaj bavili, tak tie mi už nikto nevezme. Asi tak. Bolo to také moje detské obdobie.

   Pridať reakciu