Meno: Základná škola
Adresa: Budovateľská 1992/9, Snina, 06901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsbudovatelskasnina.edupage.org/
Vzdelávací proces v tejto základnej škole je koncipovaný s dôrazom na komplexný rozvoj žiakov a ich prípravu na výzvy súčasného sveta. Škola uplatňuje Štátny vzdelávací program, ktorý dopĺňa o moderné pedagogické prístupy, ako je projektové vyučovanie, interaktívne hodiny a rozvoj digitálnej gramotnosti. Žiaci sú vedení k samostatnému mysleniu, kritickému hodnoteniu informácií a aktívnej participácii na vyučovaní. Okrem povinných predmetov škola ponúka aj posilnenú výučbu cudzích jazykov, najmä angličtiny a nemčiny, a kladie dôraz na prírodovedné predmety a informatiku. Pre žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami je k dispozícii individuálna podpora, rovnako ako aj možnosti rozvoja talentovaných žiakov v rôznych oblastiach. Mimoškolské aktivity zahŕňajú krúžky zamerané na šport, umenie, vedu a techniku, čím sa podporuje rozvoj záujmov a záľub žiakov. Ide o Základnú školu Budovateľskú 1992/9, ktorá disponuje modernými učebňami, špecializovanými laboratóriami pre informatiku a prírodné vedy, telocvičňou a školskou knižnicou. Aktívne sa podporuje spolupráca s rodičmi a miestnou komunitou. Základná škola Budovateľská 1992/9 je plne organizovaná základná škola, poskytujúca vzdelávanie pre žiakov od prvého do deviateho ročníka.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 036158747
- Eduid: 100013330
- Orientačný počet žiakov: 242
- Školu nájdete v meste alebo obci Snina, okres/obvod Snina, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na roky strávené na ZŠ Budovateľská v Snine, mám taký zmiešaný pocit, ale nie v zmysle, že neviem, čo si myslieť, skôr že boli veci, čo mi fakt chýbali a naopak, aj také, na ktoré spomínam s úsmevom. Bolo to proste naše detstvo, všakže. Niektorí učitelia boli fakt super, takí, čo ťa dokázali nadchnúť pre predmet a vedeli to podať tak, že si si skoro ani neuvedomila, že sa učíš. Napríklad na výtvarnej to bolo vždycky hrozne fajn, mohli sme tam tvoriť, čo sme chceli a fakt nás podporovali. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som len odrátavala minúty do konca hodiny, lebo to bola strašná nuda. Niekedy som mala pocit, že len čakáme na zvonenie, lebo polovica triedy sa v duchu pýtala, na čo nám to vlastne bude. A párkrát som sa aj bála spýtať, keď som niečomu nerozumela, lebo som mala pocit, že dostanem vynadané, aj keď to možno tak nebolo myslené. S kamoškami sme si najviac užili asi na telocviku a potom na krúžkoch. Telocvičňa je fajn, to sa musí uznať, aj keď už má svoje roky, tak drží. Krúžkov bolo dosť, človek si vedel vybrať, keď chcel. Ja som chodila na jeden, kde sme si fakt užili a bolo to super odreagovanie po škole, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale fakt sme tam aj niečo robili, čo nás bavilo. Celkovo sa mi zdalo, že škola sa snažila ponúkať aj niečo mimo povinného učiva, čo bolo fajn. Čo sa týka samotnej budovy, tak, ako som už spomínala, vidieť na nej, že už má niečo za sebou. Aj keď jasné, že niekde boli urobené nejaké úpravy a vyzerá to lepšie, ale zas na druhej strane, to nie je ako v nejakých tých supermoderných školách. Niekedy mi prišlo, že sa len učíme veci naspamäť a ani poriadne nechápeme, prečo je to dôležité, len aby sme prešli testom. Prišlo mi, že sa všetci musia učiť rovnako rýchlo a rovnakým spôsobom, a ak si niekto potreboval niečo vysvetliť znova, tak mal smolu, lebo už sa išlo ďalej. To mi občas prekážalo, lebo som mala pocit, že sa mi nikto poriadne nevenuje, ak som niečo hneď nechytila. Ale na druhej strane, kamošky som si tam našla na celý život, to je to najdôležitejšie asi. Tá atmosféra medzi nami žiakmi bola väčšinou fajn a to mi tam utkvelo v pamäti najviac.