Meno: Základná škola
Adresa: Šmeralova 25, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zssmeralova.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje kompletné primárne vzdelávanie pre žiakov prvého aj druhého stupňa, zamerané na komplexný rozvoj osobnosti. Sústredí sa na rozvoj kritického myslenia, kreativity a digitálnych zručností, pričom využíva moderné pedagogické prístupy, interaktívne metódy výučby a digitálne technológie v každodennej praxi. Okrem štandardného štátneho vzdelávacieho programu kladie dôraz na praktické aplikácie poznatkov, projektové vyučovanie, diskusie a individuálny prístup k potrebám každého žiaka. Žiaci majú k dispozícii moderne vybavené učebne, špecializované kabinety pre prírodovedné predmety, informatiku, jazyky a výtvarnú výchovu, ako aj telocvičňu, školskú knižnicu a priestory pre mimoškolské aktivity. Škola podporuje aktívny životný štýl a ponúka rôznorodú záujmovú činnosť v rámci školského klubu detí a krúžkov, vrátane športových aktivít, umeleckých dielní a prírodovedných klubov. Cieľom je vytvoriť podnetné a bezpečné prostredie, ktoré pripraví mladých ľudí nielen po akademickej stránke, ale ich rozvíja aj v oblasti sociálnych zručností, etických hodnôt a občianskej zodpovednosti. Táto Základná škola Šmeralova 25, ktorá sídli na adrese Šmeralova 25, je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 036159034
- Eduid: 100012977
- Orientačný počet žiakov: 709
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš, keď si spomeniem na školu, na tú našu ZŠ Šmeralova v Prešove, tak mi hneď napadne pár vecí. Väčšinou to bolo celkom fajn, aj keď jasné, boli aj také dni, že by som najradšej utiekla niekam ďaleko, hlavne po nejakej písomke, ktorá mi nevyšla podľa predstáv. Alebo keď som mala pocit, že som sa učila celú noc a aj tak som to nevedela poriadne použiť. Mám taký pocit, že najviac ma bavili tie hodiny, kde sme naozaj niečo robili, kde sme sa mohli zapájať a nebolo to len o tom, že niekto niečo hovoril a my sme si to museli pamätať. Napríklad pri takej angličtine to bolo super, lebo sme hrali hry, rozprávali sa a človek sa pri tom učil celkom prirodzene. Alebo aj v nejakých predmetoch, kde sme robili projekty v skupinách, to ma fakt bavilo a vtedy som mala pocit, že to nie je len nejaká drina, ale aj zábava. Zdá sa mi, že v škole sa snažili aj o nejaké krúžky, čo je super, ak si človek niečo nájde, čo ho chytí. Telocvičňa bola tiež celkom fajn, tam sme sa vždy vybláznili. Na druhej strane, jasné, boli aj chvíle, kedy to bola skôr nuda. Pri niektorých predmetoch sme mali pocit, že sa len presúva veľa informácií z kníh do našich hláv a nikto sa veľmi nezamýšľal nad tým, či to aj naozaj chápeme. Niekedy sa mi zdalo, že polovica triedy sa len tak motala a čakala na zvonenie, lebo ich to proste nebavilo. Aj to jedlo v školskej jedálni, to bola taká klasika, niekedy sa dalo, inokedy som sa na to len pozrela a vedela som, že to nedám. No a čo sa týka tých priestorov, tak jasné, niektoré časti už sú staršie a vidno, že im chýba taká rekonštrukcia, ale zas iné, tie, čo boli novšie, boli celkom pekné a moderné. Čo sa týka takej tej atmosféry, tak to bolo všelijaké. Niekedy sme boli fakt super partia a držali sme spolu, inokedy zas boli nejaké trenice a človek sa cítil trošku sám. Ale to je asi všade, nie? Vždy záleží aj od triedy, do ktorej sa človek dostane. Celkovo si myslím, že sa mi snažili dať to, čo som potrebovala, ale jasné, nie vždy sa to podarilo na sto percent. Aj keď na to spomínam, tak mi asi ako prvé napadne ten hluk na chodbách cez prestávky a to nekonečné čakanie, kým nám zazvoní na koniec vyučovania.