ZŠ Ličartovce 56, Ličartovce

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som začala hľadať školu pre svoju dcéru, samozrejme, pozrela som si aj tú v Ličartovciach. Predsa len, malá dedinka, tak som vedela, že to nebude nejaká mega moderná škola v meste s tisíckami krúžkov. Ale v kútiku duše som dúfala, že to bude aspoň také príjemné prostredie, kde sa dcéra nebude báť chodiť. Našťastie, v tomto ma nesklamala. Hneď ako tam dcéra začala chodiť, som cítila, že tam vládne taká rodinná atmosféra. To sa mi naozaj páči, že každý každého pozná a nie je to len o tom, že dieťa je jedno z mnohých. Učiteľky sa mi zdajú, že sú tam už roky a že poznajú aj starších súrodencov z okolia, čo vytvára taký pocit bezpečia. Keď som niečo potrebovala riešiť, mám pocit, že ma počúvajú a že im na deťoch záleží, čo je pre mňa ako rodiča veľmi dôležité. Ale tak jasné, nič nie je dokonalé. Čo sa týka priestorov, tam je to cítiť, že to je staršia budova. Niežeby to bolo nejaké strašné alebo zanedbané, to vôbec nie, ale človek vidí, že by sa zišli nejaké investície. Telocvičňa, napríklad, to už má svoje roky, čo tam dieťa cvičí a občas mi je ľúto, že to nie je niečo modernejšie. A potom, keď porovnávam s mestskými školami, tak je pravda, že tých krúžkov a takých extra aktivít je tu pomenej. Chápem, že je to malá škola a možnosti sú obmedzené, ale občas mi je ľúto, že sa dcéra nemôže prihlásiť na všetko, čo by chcela, lebo to tu proste nie je. Čo sa týka samotného učenia, tam je to rôzne, ako asi všade. Máme šťastie na niektoré pani učiteľky, ktoré vedia deti naozaj nadchnúť. Dcéra príde domov a rozpráva, ako ich niečo bavilo, ako sa smiali a ako sa jej páčilo, že skúšali niečo nové. Potom sú zase hodiny, keď príde, a vidím na nej, že to bola len taká povinná jazda. Že si len tak odsedeli a čakali na koniec. Mám pocit, že tam polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, čo je škoda. Ale celkovo, nemám pocit, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas alebo že by sa im učiteľky nevenovali. Skôr je to o tom, aký je kto zanietený a ako vie deti zaujať. Komunikácia so školou mi príde v poriadku, keď som niečo potrebovala, vždy som sa dohodla a vedeli byť ústretoví. A tie školské akcie, tie sú vždy milé. Vianočná besiedka, dni otvorených dverí, to je také srdce dediny, keď sa tam všetci stretnú a navzájom sa poznáme. Takže áno, má to svoje muchy, ale keď si predstavím tú atmosféru a to, že dcéra tam chodí relatívne rada a bez nejakých stresov, tak to asi nie je najhoršie riešenie pre naše dieťa.

   Pridať reakciu

3. Keď som začala hľadať školu pre svoju dcéru, samozrejme, pozrela som si aj tú v Ličartovciach. Predsa len, malá dedinka, tak som vedela, že to nebude nejaká mega moderná škola v meste s tisíckami krúžkov. Ale v kútiku duše som dúfala, že to bude aspoň také príjemné prostredie, kde sa dcéra nebude báť chodiť. Našťastie, v tomto ma nesklamala. Hneď ako tam dcéra začala chodiť, som cítila, že tam vládne taká rodinná atmosféra. To sa mi naozaj páči, že každý každého pozná a nie je to len o tom, že dieťa je jedno z mnohých. Učiteľky sa mi zdajú, že sú tam už roky a že poznajú aj starších súrodencov z okolia, čo vytvára taký pocit bezpečia. Keď som niečo potrebovala riešiť, mám pocit, že ma počúvajú a že im na deťoch záleží, čo je pre mňa ako rodiča veľmi dôležité. Ale tak jasné, nič nie je dokonalé. Čo sa týka priestorov, tam je to cítiť, že to je staršia budova. Niežeby to bolo nejaké strašné alebo zanedbané, to vôbec nie, ale človek vidí, že by sa zišli nejaké investície. Telocvičňa, napríklad, to už má svoje roky, čo tam dieťa cvičí a občas mi je ľúto, že to nie je niečo modernejšie. A potom, keď porovnávam s mestskými školami, tak je pravda, že tých krúžkov a takých extra aktivít je tu pomenej. Chápem, že je to malá škola a možnosti sú obmedzené, ale občas mi je ľúto, že sa dcéra nemôže prihlásiť na všetko, čo by chcela, lebo to tu proste nie je. Čo sa týka samotného učenia, tam je to rôzne, ako asi všade. Máme šťastie na niektoré pani učiteľky, ktoré vedia deti naozaj nadchnúť. Dcéra príde domov a rozpráva, ako ich niečo bavilo, ako sa smiali a ako sa jej páčilo, že skúšali niečo nové. Potom sú zase hodiny, keď príde, a vidím na nej, že to bola len taká povinná jazda. Že si len tak odsedeli a čakali na koniec. Mám pocit, že tam polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, čo je škoda. Ale celkovo, nemám pocit, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas alebo že by sa im učiteľky nevenovali. Skôr je to o tom, aký je kto zanietený a ako vie deti zaujať. Komunikácia so školou mi príde v poriadku, keď som niečo potrebovala, vždy som sa dohodla a vedeli byť ústretoví. A tie školské akcie, tie sú vždy milé. Vianočná besiedka, dni otvorených dverí, to je také srdce dediny, keď sa tam všetci stretnú a navzájom sa poznáme. Takže áno, má to svoje muchy, ale keď si predstavím tú atmosféru a to, že dcéra tam chodí relatívne rada a bez nejakých stresov, tak to asi nie je najhoršie riešenie pre naše dieťa.

   Pridať reakciu