ZŠ s MŠ Ľudovíta Štúra 155, Dudince

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si tak hovorila, že skúsim dať dokopy, ako to na mňa pôsobí tá ZŠ s MŠ Ľudovíta Štúra v Dudinciach. Vieš, je to taká menšia škola, mám pocit, že tam sa skoro každý s každým pozná, čo má svoje plusy aj mínusy. Niekedy je fajn, keď sa cítiš tak rodinne, ale inokedy máš pocit, že sa o tebe vie až príliš veľa. Čo sa týka tých priestorov, tak si myslím, že sa tam snažia. Tie novšie časti, napríklad tá telocvičňa, sú fakt super, vidno, že sa investovalo. Aj v triedach máme sem-tam interaktívne tabule, čo je fajn, že to už nie je len krieda a špina. Ale potom sú aj miesta, kde to vyzerá, že sa na to roky nesiahlo a je to také, no, opotrebované. Nie je to vyslovene špinavé, ale proste staré. S krúžkami a takými tými mimoškolskými aktivitami, tam sa mi zdá, že sa dosť snažia. Je toho na výber celkom dosť, od športových po nejaké umeleckejšie veci, takže decká si môžu nájsť niečo, čo ich baví, a to je super. Nemusíš len po škole sedieť doma. No ale potom je tu tá časť s vyučovaním, a tam mám taký dojem, že je to občas taká lotéria. Sú tam učitelia, ktorí sú fakt úžasní, vidíš, že ich to baví a vedia ťa do tej témy vtiahnuť, že si zrazu povieš, že to je úplne jasné a pochopíš to raz-dva. Pri nich sa človek naozaj teší na hodinu. Ale potom sú aj takí, kde mám pocit, že polovica triedy sa nudí a len čaká na zvonenie, lebo to je fakt monotónne. Niekedy mi príde, že idú len podľa osnovy, ale ten entuziazmus, alebo taký ten zápal, tam proste chýba. Niekedy mám pocit, že tie metódy sú dosť staromódne, že sa tam spoliehajú hlavne na memorovanie a preťažovanie. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale zase ani žiadne extra inovatívne veci, čo by fakt deti chytili a ukázali im, prečo je to dôležité. Často si vravím, že by sa tam zišlo trošku viac sviežeho vzduchu, čo sa týka učenia. A občas sa mi zdá, že tie šikovnejšie deti sa tam trošku nudia, lebo pre nich nie je dosť výziev, a tie, čo potrebujú pomôcť, tak im to niekedy tiež chýba, taká tá individuálnejšia podpora. S komunikáciou s rodičmi je to tiež taká všelijaká skúsenosť, niekedy je to úplne v pohode, vieš, čo sa deje a keď potrebuješ, tak sa dozvieš všetko, ale inokedy mám pocit, že sa fakt treba doprosovať, aby si človek zistil, čo sa deje. Je to proste taký mix, no. Na jednej strane tá menšia, rodinná atmosféra a snaha robiť aktivity, na druhej strane občas tá kvalita vyučovania a prístup, to je také, že by sa to dalo zlepšiť. Ale celkovo to nie je nejaké peklo, len by som si priala, aby to bolo vyrovnanejšie a aby tá dobrá energia z niektorých učiteľov a aktivít prenikla viac aj do tých bežných hodín, aby to bolo fakt super pre všetkých.

   Pridať reakciu