ZŠ s MŠ Karola Rapoša Pionierska 4, Brezno

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som sa zamýšľala nad tým, kam by sme mali dať dieťa do školy, bola ZŠ s MŠ Karola Rapoša v Brezne jednou z prvých možností, na ktorú som narazila. Mám taký zmiešaný pocit, keď na ňu spomínam, alebo keď sa pýtam detí, ako sa im tam páči. Nie je to jednoznačné, nájdu sa tam super veci, ale aj také, čo ma občas poriadne nahnevajú, alebo mi jednoducho nedávajú zmysel. Čo sa mi naozaj páči, je tá myšlienka prepojenia škôlky a školy. Má to svoje čaro, keď dieťa pozná prostredie aj niektorých dospelých už predtým, než reálne prejde do prvej triedy. Mám pocit, že to prechod naozaj uľahčí a deťom sa potom menej chveje žalúdok. Pripadá mi, že tam funguje taká neformálna, skoro rodinná atmosféra, a to je pre menšie deti podľa mňa nesmierne dôležité. Často sa organizujú aj rôzne podujatia, divadielka alebo výlety, čo deti fakt bavia a nie je to len o sedení v lavici. Zdá sa mi, že sa snažia, aby si deti v škole nielen plnili povinnosti, ale aj zažívali radosť. Na druhej strane, viem, že mnohé priestory by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu. Keď sa prechádzame po chodbách, občas mi napadne, že by sa zišla investícia do niečoho nového, hlavne čo sa týka takých tých starších častí. Neznamená to, že je to tam zanedbané, ale proste to už má svoje roky a je to vidieť. Niekedy mám pocit, že aj triedy by si zaslúžili nejakú modernizáciu, aby to bolo pre deti vizuálne príťažlivejšie a aby sa tam cítili ešte lepšie. Čo sa týka samotného vyučovania, tam je to tiež dosť rôznorodé. Naozaj, niektorí učitelia sú úplne skvelí, je vidieť, že ich práca baví, vedia deti zaujať, vymyslia rôzne aktivity a nie je to len také nudné memorovanie. Pamätám si, ako mi deti hovorili o tom, že mali namiesto klasickej hodiny nejaký projekt a celý čas ich to držalo v napätí. No potom sú, samozrejme, aj takí, u ktorých mám občas pocit, že by boli radšej niekde inde. Tam sa potom občas stane, že sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo to proste nemá takú šťavu. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi niekedy chýba to nadšenie a taká tá iskra, čo dokáže deti strhnúť. Komunikácia s rodičmi je tiež rôzna, s niektorými pedagógmi je super, s inými to občas škrípe a musím sa viac snažiť, aby som sa niečo dozvedela. Školská jedáleň je večná téma, však to poznáte. Niekedy si deti pochvaľujú, inokedy im zase niečo nechutí, ale to je asi všade. Mám pocit, že sa snažia, ale vždy sa nájde niečo, čo proste neulahodí každému. Družina je fajn, deti tam majú program, ale občas mi príde, že by sa tam zišlo viac priestoru alebo ešte viac rôznorodých aktivít, aby sa deti nenudili, ak sú tam dlhšie. Celkovo by som povedala, že škola má svoje svetlé aj tmavé stránky. Ak hľadáte niečo, kde je cítiť komunitu a kde sa snažia o dobrý prechod zo škôlky do školy, tak to tu celkom funguje. Sú tam skvelí ľudia, ktorí svoju prácu robia s láskou a na tých si fakt treba dávať pozor. Len sa občas človek musí pripraviť na to, že nie všetko je dokonalé a občas sa stretnete s vecami, ktoré by sa mohli zlepšiť.

   Pridať reakciu