ZŠ Hlavná 44/76, Liptovská Štiavnica

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som riešila, kam pôjde dieťa na základku, človek toho počuje všeličo a premýšľa, čo je vlastne to najlepšie. Ale tak, povedala som si, že ZŠ Hlavná v Liptovskej Štiavnici je taká tá naša „domáca“ voľba a uvidíme, aké to bude. Musím povedať, že prvé, čo ma napadlo, keď som tam dieťa prihlásila, bolo, že to je proste taká tá „naša“ škola, nie je to žiadny mamut, ale taká milá, menšia. A to je pre mňa obrovské plus. Cítila som z toho hneď takú rodinnú atmosféru, kde sa každý s každým pozná, a zdá sa mi, že sa tam naozaj snažia vidieť v deťoch jednotlivcov, nie len nejaké čísla v triednej knihe. Tam sa fakt snažia venovať každému tak, ako potrebuje, a neostaneš stratený v dave, keď ti niečo nejde, alebo naopak, keď si v niečom fakt dobrý. Čo sa mi naozaj páčilo, boli tie rôzne akcie, čo tam robia. Stále sa zapájajú do tých obecných osláv, sú tam všelijaké vystúpenia a aj tie naše tradičné zvyky. To je super, že sa deti tak prirodzene naučia aj niečo o našom kraji a jeho histórii, lebo to je podľa mňa fakt dôležité. A je super, že sa snažia aj to prostredie vylepšovať, pozerám, že tá telocvičňa a ihrisko, to je už celkom iná káva, ako to bolo pred rokmi, takže je vidieť, že im na tom záleží a škola sa posúva dopredu. Ale zase, na druhej strane, mám pocit, že niekedy sa tam ten čas proste trošku zastavil. Niektorým učiteľom, zdá sa mi, už občas dochádzajú nápady a robia to tak nejako zo zotrvačnosti, ako pred dvadsiatimi rokmi. Občas som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala len na zvonenie. Nie je to tak, že by deťom len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie, ale chýba tam niekedy taká tá iskra, to nadšenie pre nové veci, aby deti fakt bavilo objavovať a skúmať. A aj to vybavenie, tie lavice a stoličky v niektorých triedach si už čo-to preskákali a bolo to na nich vidno. Viem, že to nie je len o nábytku, ale predsa, keď je aj to prostredie také ošarpané, tak to človeka moc nemotivuje, no nie? Možno, že aj preto, lebo je to menšia škola na dedine, nie je tam toľko príležitostí na nejaké extra špecifické krúžky alebo veci, aké majú školy vo väčších mestách. Ale zase, to sa tak nejako aj očakáva. A občas som mala pocit, že tá komunikácia s rodičmi by mohla byť aj lepšia. Niekedy sa človek dozvedel veci len tak náhodou, alebo cez iné mamičky, čo nie je úplne ideálne. Predsa len, keď dieťa ide do školy, chcem mať istotu, že viem, čo sa deje, a nemusím sa spoliehať na klebety.

   Pridať reakciu