ZŠ Litoměřická 32, Topoľčianky

⭐ Vložené recenzie

1. No tak som si povedala, že sa s vami podelím o moje pocity z tunajšej základnej školy na Litoměřickej v Topoľčiankach. Keď som riešila, kam pôjde malá, bolo to celkom dilema, lebo človek fakt chce pre svoje dieťa to najlepšie a snaží sa nájsť si čo najviac info. Celkovo musím povedať, že atmosféra tu nie je zlá. Zdá sa mi to také domáce, taká tá klasická dedinská škola, kde sa v podstate každý s každým pozná, čo je na jednej strane fajn, lebo nemám pocit, že by sa mi dieťa stratilo v nejakom obrovskom dave. Čo ma fakt potešilo, je, že sa mi zdá, že sa tu snažia o nejaké tie novoty, aj keď viem, že to ide pomaly. Videla som tie ich nové interaktívne tabule v niektorých triedach, to je super, už to nie je len krieda a prach ako za našich čias. A niektorí učitelia sú naozaj úžasní, mám pocit, že to nerobia len z povinnosti, ale že ich to fakt baví a vedia decká vtiahnuť do učenia. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia vysvetľovať a zapájať. Moje dieťa si obľúbilo pár pani učiteliek a často mi rozpráva, čo nové zažili na hodine alebo čo ich zaujalo. Na druhej strane, samozrejme, nie je všetko ružové. Nemôžeme čakať zázraky, predsa len, nie je to nejaká súkromná škola. Hoci sa snažia modernizovať, niektoré časti školy sú už proste staršie a bolo by super, keby sa tam niečo spravilo, aby to bolo pre deti ešte príjemnejšie. A potom je to aj o učiteľoch – ako všade, niektorí sú proste top, ale potom sú aj takí, kde mám pocit, že to pre deti nie je až taká zábava. Niekedy mi dieťa príde domov a hovorí, že sa v škole nudilo, že len prepisovali z tabule a čakali na koniec hodiny. To ma mrzí, lebo vidím, že to potom nemá taký efekt a polovica triedy sa len tak pasívne prizerá. S tou komunikáciou s rodičmi je to tak pol na pol. Niekedy mám pocit, že škola je otvorená a informuje nás o všetkom dôležitom, ale inokedy sa mi zdá, že musím dosť ťahať informácie, čo je niekedy únavné. Čo sa týka krúžkov a mimoškolských aktivít, je ich tam celkom dosť, ale mám pocit, že by sa to dalo ešte vylepšiť, aby si naozaj každé dieťa našlo to svoje, čo ho bude baviť. A jedáleň? No, klasika. Niekedy sa mi zdá, že dieťa zje všetko a inokedy mi povie, že sa to nedalo jesť. Ale to je asi všade rovnako, že? Celkovo mám pocit, že je to taká tá stredná cesta. Nie je to žiadne peklo, ale ani zázračná škola z rozprávky. Pre menšie deti to je podľa mňa fajn, lebo sú v takom známom prostredí a cítia sa tam bezpečne. Uvidíme, ako to bude ďalej, keď bude staršie a bude potrebovať možno trochu iný prístup. Vždy je čo zlepšovať, ale to je asi prirodzené. Dôležité je, že sa tam moje dieťa cíti celkom v pohode a nechce meniť školu. No a s týmto asi aj skončím, hádam vám to pomohlo pri rozhodovaní.

   Pridať reakciu