Kniha: R.U.R.
Autor: Karel Čapek
Pridal(a): Filip Sochor
Karel Čapek
- 1890 – 1938
- spisovateľ, novinár, politik
- próza, dráma, fejtóny…
- brat Josef a sestra Helena (podľa nej aj Helena Gloryová -> Helena robotka)
- poznamenaný 1. sv. vojnou 1914 mu bolo 24 (nebol odvedený na front) pôsobili na neho hrozivé správy z novín oznamujúce sto tisíc mŕtvych, strozo píšuci o smrti a hrôze vojny
- vojna využívala najmodernejšiu techniku na zabíjanie – u Čapka vyvolalo pocit nedôvery v modernú techniku, odpor
- Čapek je okúzlený civilizmom (pokrokom, tým, čo ľudstvo dokázalo), vie, že ľudské schopnosti môžu ísť hodne ďaleko, začína premýšľať, čo by sa stalo, keby ľudstvo nedokázalo ovládať svoje vynálezy → môže to znamenať zbraň, ktorá môže zničiť ľudstvo
- nedôvera v prevratný pokrok
- nemá rád vojnu – kde pokrok vedie k ničeniu ľudstva (rovnako ako v knize)
- s R.U.R. sa stal svetovo presláveným
- od vojny trpel poruchou miešnych nervov, lekári mu nedávali šancu na dlhé dožitie -> vážil si ľudského života a v každom diele ho uctieval a vyzdvihoval nade všetko
- 1938 bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru
- jeho tvorba v rozmedzí 20 rokov – medzi svetovými vojnami
- prvé prózy vydal spoločne so starším Josefom (1916) a posledný román tesne pred smrťou 1938
- patrí k najčítanejším autorom v Česku
- 25.12.1938 Karel Čapek zomrel – NC sa nedočkal
Ďalšie diela
- Loupežník 1920 komédia, plas s J. Čapkom, pred vojnou, dopsal sám po vojne
- Ze života hmyzu – 1921
- Vec Makropulos – 1922
- Továrna na Absolutno – 1922
- Talianske listy – 1923 fejtón
- Anglické listy – 1924 fejtón
- Krakatit – 1924 román
- Vojna s Mlokmi – 1936
- Biela choroba – 1937, jedno z posledných Čapkových diel, objavuje sa tu boj proti fašizmu
- Matka – 1938
Historický kontext:
- 20. storočie – storočie techniky (tv, vlaky, autá, rádio,….) človek sa stáva na technike závislý
- nový smer v literatúre – civilizmus
- u nás sa nebojovalo, vznik ČSR, vzrast hospodárstva, ľahký priemysel, dva národy Česi a Slováci
- rozvoj kultúry
Literárny kontext:
- 1938 – Československu hrozila bezprostredná strata národnej samostatnosti
- približuje sa druhá svetová vojna
- Karel Čapek neustúpil fašistom a ďalej publikoval do novín, každým článkom pripomínal všetky základné hodnoty života – úcta k ľuďom, práci, láske, viera v budúcnosť, solidarita, súdržnosť
- tyto hodnoty staval do protikladu s ľudským násilím, túžbou ovládnuť svet, varoval pred hroziacou katastrofou
- technický rozvoj, civilizmus, opievovanie techniky
Súčasníci:
- Josef Čapek – Básne z koncentračného tábora
- Jiří Voskovec a Jan Werich – Osvobodené divadlo
- Václav Řezáč
- Jarmila Glazarová – Vlčia jama
- Karel Poláček – Bolo nás päť
- Eduard Bass – Klapzubova jedenástka, Ľudia z maringotiek, Cirkus Humberto
- Ivan Olbracht – Nikola Šuhaj lúpežník
Rozbor diela: R.U.R.
- Rossum´s Univesal Robots – Rossumovi univerzálni roboti
- Vydané: 1920; uvedené na javisku 1921
- Literárna forma: próza
- Literárny druh: vedecko–fantastické a antiutopické dráma
- promluvy a jednanie jednotlivých postáv, scenár, určené na hranie v divadle, réžijné spracovanie
Hlavná myšlienka:
- následky zostrojenia umelých ľudí (nezajíma nás objav)
- pomer človeka ku svetu, vzťahy medzi ľuďmi
- kritika túžby zbohatnúť a zpohodlniť
- obava o osud ľudstva – varovanie pred technickými pokrokmi (človek musí stroj riadiť, nesmie sa mu vymknúť z rúk)
- prvotná myšlienka prečo vyrábať robotov – zbaviť človeka dřiny
Téma
- Celková téma: Vedecko-fantastické dráma, ktoré vyjadruje strach o osud ľudí – hrozba nadvlády umelé inteligencie
- Hlavná téma: Následky zostrojenia umelých ľudí – robotov , varovanie pred následkami techniky a vplyvmi na ľudstvo. Čapka ovplyvnila 1. svetová vojna, kde bola zneužitá technika proti ľuďom.
- Vedľajšia téma: Vzťahy medzi ľuďmi
Motív:
- Ľudská práca – bez práce prestáva byť človek človekom
Charakteristika diela
- ľudia stratili záujem pracovať, lenivosť
- výrobcovia robotov si hrajú na Boha – vytvárajú civilizáciu
- poprvé tu zaznelo slovo robot
- zmysel života – život nie je o tom, všetko si uľahčiť (mať mnoho robotov)
- mluva srozumiteľná, krátke vety rýchle dialógy str.71 okrem záverečného Alquistovho prejavu
- na konci diela Alquist požehnáva robotom (ľuďom) do spoločného života str 101
- Čapek stavia proti sebe dva postojov ľudí:
-
- Domin a vedenie fabriky – chcú osvobodiť človeka od práce, vyrábajú stále viac a viac robotov, zaujímajú panský postoj ku svetu, k prírode a ostatným ľuďom, úsilie vnútiť svetu svoju pravdu
- Nána, Alquist, Helena – výroba robotov je proti prírode, Alquist – zástanca práce – ,,Je správnejšie položiť jednu tehličku, než si kresliť veľké plány.“
- považujú za najvyššiu hodnotu ľudský život
Kompozícia:
- predohra a 3 dejstvá
- písané epikou
- dráma – promluvy a jednanie jednotlivých postáv, scenár, určené na hranie v divadle, réžijné spracovanie
- tragédia = hra so vážnym obsahom, hrdina sa ocitá v dramatickom konflikte, často umiera
- príbeh je chronologický, pomerne dlhá predohra sa odohráva desať rokov pred prvým dejstvom – uvádza diváka do dejov. Druhé a tretie dejstvo je od seba oddeľené jedným dňom a posledné, tretie dejstvo sa odohráva spustu rokov potom.
Symbolika mien:
- Domin z latinčiny pán (riaditeľ továrne)
- Helena robotka – krásna, meno vybrané podľa Heleny Gloryovej
- Primus – prvý => Adam v biblii
- Fabry – fabrika – továreň
- Busman – byznysmen (peniaze)
- Alquist – staviteľ – zástupca pracujúceho ľudu
- Helena – zástupkyňa žien, neplodná, zbytočná
- Dr. Gall – ako v Bielej chorobe Dr. Gallén – lekár robotov
Vývoj robotov:
- a) pracovné sily vo službách človeka
- b) vojaci
- c) organizovaná sila – chceli vládnuť
- d) vrazi
- a+b ovladateľní
- c+d neovladateľní , bez kontroly
Ako vzniklo slovo ROBOT
- Karel napísal knihu – nevedel ako má pomenovať stroje, ktoré vypadajú ako ľudia – šiel za bratom – Josef mu poradil – robot
- Robot = človek schopný pracovať, nie však myslieť
- robota – lopota-práca
Okolnosti vzniku diela
- rozhodol sa varovať ľudstvo pred technikou, pred možnosťou jej zneužitia
- ľudia majú pracovať
- počiatok jeho druhého tvorivého obdobia (1. obdobie – približne komédia Loupežník – rozlúčka s mladosťou)
Premiéra u nás
- 1921 v Národnom divadle (dielo vzniklo 1920)
Jazyk
- všetky postavy hovoria spisovným jazykom (okrem služobnej Nány )
- mluva srozumiteľná, písaná svižným jazykom
- krátke vety rýchle dialógy (v poslednom dejstve sa vyskytujú aj monológy – staviteľa Alquista)
- nevyskytuje sa tu mnoho figúr ani trópov
- s občasnými odbornými výrazmi predovšetkým z lekárskeho prostredia napr. katalyzátory, enzýmy, hormóny, koloidálne roztoky, protoplazma….
Tropy a figúry:
- Neologizmus – slovo robot, ktoré sa neskôr ujalo po celom svete a dodnes je súčasťou bežného slovníka
- Personifikácia a apostrofa – „Zmäknuté a zmodralé rty, čo to breptáte?“
Hlavné postavy:
- Helena Gloryová – mladá, krásna, inteligentná slečna, neskoršia manželka Harryho domina. Ztelesnenie ženského, citového prístupu ako k ľuďom, tak i k robotom. Je asi najtragickejšou postavou hry – symbolom ostatných žien, krásnych, ale neplodných, zbytočných.
- Alquist – staviteľ robotov, za najväčšiu hodnotu považuje prácu a ľudský život
- pomocou Alquista promlúva sám Čapek, práca šľachtí, pokrok v technike nemusí vždy viesť k zlepšeniu životných podmienok
- Harry Domin – z latinčiny PÁN, centrálny riaditeľ továrne R.U.R., zástanca vznešenej myšlienky povzniesť človeka, osvobodiť ho od práce a tým vytvoriť raj na zemi, hrá si na boha, chce vytvoriť nové bytosti, prvotná myšlienka – dobrá – uľahčiť ľuďom, zrušiť otroctvo
- Dr. Gall – riaditeľ fyziologického výskumného oddelenia robotov – ako Dr. Gallén (Biela choroba). Jeho úlohou je aby roboti boli technicky čo najdokonalejší. Na pranie Heleny vypestuje u niektorých robotov rozum a cit.
Vedľajšie postavy
- Nána – služobná, veľa toho nechápe, predsa má strach z veľkej troufalosti človeka, zástupca prostého ľudu, veriaceho v Boha, Helenina veta „Z Nány hovorí tisíc rokov a z vás všetkých lenom dnešok“, ju vystihuje asi najlepšie.
- Konzul Busman – Generálny komerčný riaditeľ R.U.R. – krátkozraký, obtloustlý žid fascinovaný svetom čísiel. Roboti sú pre neho len stroje a zdroj peňazí. V chvíli, keď ide do tuhého je ochoten obetovať peniaze nie len za seba, ale aj za ostatných.
- Ing. Fabry – generálny technický riaditeľ R.U.R. – na všetko sa díva z pohľadu technika, nejde mu o zisk, ale o pokrok. Je fascinovaný myšlienkou, že budú pracovať roboti, pretože človeka považuje za málo výkonného a príliš drahého.
- Dr. Hallemeier – Prednosta ústavu pre psychológiu a výchovu robotov.
Časopriestor:
- Dráma sa odohráva v budúcnosti, ale rieši problémy prítomnosti (bez bližšieho miestneho a časového určenia)
- V továrni na roboty na bližšie nespecifikovanom ostrove (Rossumov ostrov).
Obsah:
Za Dominom príde Helena, dcéra prezidenta, a chce vidieť závod na výrobu robotov. Prijela sem, aby promluvila k robotom, prečo si nechajú líbiť zachádzanie, ako by boli stroje. Roboti sú nerozeznateľní od ľudí, ale nemajú city a ľudské funkcie. Preto dojde k zámene, keď si najprv Helena myslí o asistentke robotke Sulle, že je žena a následne o skutočných ľuďoch je presvedčená, že sú roboti a teda k nim aj promlúva ako k robotom.
Helena v továrni zostane a vezme si Domina a dej sa presunie o desať rokov neskôr.
Po desiatich rokoch sa roboti začínajú používať aj ako vojaci do vojen. Helenu trápi, že nemajú vlastný rozum a city , a preto premluví doktora Galla, aby sa pokusil také roboti vyrobiť. Svet začína byť plný robotov, ľuďom sa prestávajú rodiť deti a roboti sa začínajú proti ľuďom bouriť.
Helena už nechce, aby sa roboti vyrábali, a tak spálí plány na ich výrobu. Medzitým vedúci fabriky už vie o vzbúrení a v deň, keď je to presne desať rokov, čo Helena prijela na Rossumov ostrov, jej venujú delovú loď. Bohužiaľ už nikto nestihne odísť, roboti prichádzajú na ostrov, naberajú všetko a zabijú všetkých ľudí okrem Alquista, ktorý jediný pracuje ako robot.
Po vyvraždení ľudstva si roboti uvedomia, že ich životnosť je obmedzená a bez plánov na výrobu za dvadsať rokov vyhynú. Prosia teda Alquista, aby znova našiel plány na ich výrobu. Alquistovi sa to však nepodarí. Najde dvoch robotov Prima a Helenu, ktorí vo svojom vnútri majú city, lásku a sú iní než ostatní. Možno že práve títo dvaja sú začiatkom novej civilizácie.
Reakcia na dielo:
- Počas niekoľkých rokov sa toto dráma hralo nie len u nás, ale aj vo svete (1921 Nemecko, 1922 Poľsko, USA,…. Viedeň, Londýn…)
- 1. medzinárodný úspech Karla Čapka (úspech aj českej literatúry, do tej doby u nás neznámej)
- R.U.R. preložené do 30 jazykov
Vlastný názor
- Kniha sa mi čítala dobre, pripomenula mi od Čapka knihu „Vojna s mlokmi“. Rozdiel bol v tom, že v tejto knihe bol problém obojživelník a v R.U.R. robot. Mám rada fantazy príbehy a myslím, že tento príbeh tej doby predbehol.