Kniha: Poviedky malostranské
Autor: Jan Neruda,
Pridal(a): Monika
Jan Neruda (1834 – 1891)
- Jan Neruda sa narodil 9. 7 1834 v Prahe na Malej Strane.
- Roku 1845 nastúpil do štúdií na nemeckom gymnáziu.
- Po maturite r. 1853 sa chcel stať dle priania matky premonstrátskym novicom, ale vstúpil na filozofickú fakultu.
- Štúdiá na prianie otca prerušil a stal sa účetným vo vojenskom úrade, tam sa mu však nelíbilo a tak absolvoval 3 roky filozofickej fakulty.
- Roku 1867 vydal Knihu veršov a v r. 1873 vyšlo jej nové vydanie.
- V polovici 70. rokov vydáva svoje fejetóny. V roku 1878 vychádzajú Malostranské poviedky a Piesne komické.
- V r. 1879 je postihnutý zápalom žíl a prestáva písať.
- 22. 8 1891 Jan Neruda v Prahe umiera.
Literárne historický kontext
- V českej spoločnosti končí romantizmus a národné obrodenie, autori sa zameriavajú skôr na súčasný svet so všetkými jeho krásami i problémami.
- Doba po revolučnom roku 1848, kedy bolo porazené revolučné hnutie po celej Európe (u nás generálom Windiskretzom), ministrom vnútra sa stal Alexander Bach → Bachovský absolutizmus, posilnil tajnú políciu → nedôvera medzi ľuďmi
- Májovci ako prví ocenili Máj Karla Hynka Máchu ako vynikajúce moderné dielo
Ďalší autori tohto obdobia:
- Adolf Heyduk – Cimbál a husle, Lesné kvety, Hořec a srdcencík, Zaváté listy
- Vítězslav Hálek – Večerné piesne, V prírode, Muzikantská Liduška
- Karolína Světlá – Zvonečková kráľovná, Prvá Češka, Vesnický román
Rozbor diela: Poviedky malostranské
Žáner (+forma):
- próza (epika – poviedky)
- prostredie Malej Strany, záujem o mestské prostredie
- majstrovská charakteristika postáv, prostredia, udalostí
- Neruda objavil krásu všedného dňa
- zachytenie dobovej nálady, životných radostí, starostí, tragédie
- obsahuje 13 poviedok – poviedky sú rôzne
- príbeh 1 postavy – Doktor Kazisvět, Hastrman, Jak si pan Vorel nakúril pěnovku
- účastníkom i sám Neruda – Svatováclavská omša, U troch lilií – Neruda vystupuje ako maliar
- príbehy tragické a tragikomické – Přivedla žebráka na mizinu
- zobrazuje žobrákov, mešťanov, nižšiu buržoáziu
- → kritika malomeštiakov, pomlúv, nadradenosti, ľahostajnosti
Jazyk diela:
- Malostranské poviedky sú písané ľudovým, prostým a nespisovným jazykom.
Poviedky:
Přivedla žebráka na mizinu
- Hlavné postavy + charakteristika:
- Pan Vojtíšek – neodmysliteľná postava Malej Strany, skromný, nevtíravý, aj keď je chudobný, tak nežobrá, mírumilovný
- Baba Miliónová – žobráčka, bola odmietnutá panom Vojtíškom, preto o ňom roznesla, že je bohatý, nedostalo sa jej toho, čo chcela, preto sa mstila
- Hlavná myšlienka:
- V tejto poviedke z detstva autor ukazuje, čo všetko môžu nepravdivé reči a pomluvy o nejakom človeku a ako veľa mu môžu ublížiť.
- Obsah:
- Táto poviedka vypráva o žobrákovi panovi Vojtíškovi. Ľudia, ktorí vedeli, že nič nemá, mu s radosťou dali malú almužnu, aby mal aspoň na jedlo. Pan Vojtíšek žil vlastne len z toho, čo mu kto dal. Vlastne nevypadal ani na žobráka, pretože jeho odev bol vždy čistý. Keď jedného dňa vyšiel z kostola, šiel pomaly cez námestie, sadol si pod sochu a za ním vyšla žobráčka, ktorej sa hovorilo „baba miliónová“. Žobráčka si chcela pana Vojtíška vziať, ale on jej nechcel. Baba Miliónová potom napovedala, že je bohatý a že chodí žobrať len preto, aby bol ešte bohatší. Od tej doby nechcel panovi Vojtíškovi nikto nič dať. Nakoniec v zime v biede z hladu zomrel.
- Úryvok:
- Obličaj tak zdravo svietiaci a do červena lesklý ako nedeľné pečivo, politý čerstvým máslom. A takto k sobotě – pan Vojtíšek sa holil len v nedeľu – keď mu už biele fúzy po kulaté brade zasa pravidelne vyrazili a ako hustá smotana sa skveli, zdal sa mi byť ešte krajší. Také vlasy jeho sa mi páčili. Nemal ich veľa, začínali pod okrúhlym plešou na skraniach a boli už prešedlé, nie viac strieborné, nýbrž už aj lehko do žlta, ale boli ako hodváb a vliali sa tak hebko okolo hlavy. Pan Vojtíšek nosil totiž čepice vždy len v ruke a pokryl sa, len ak mal prejsť priestorom slnkom príliš praženým. Vôbec sa mi pan Vojtíšek páčil veľmi, jeho modré oči žiariaci tak upriamne, celá jeho tvár bola ako by kulatým, upriamnym okom.
O mäkkom srdci pani Ruskej
- Hlavné postavy + charakteristika:
- Pani Ruska – päťdesiatnička, vdova, má rada pohreby
- Pan Velš – malý, silnejší, bohatý, zomrel
- Hlavná myšlienka:
- Autor chcel touto poviedkou povedať, že človek sa dokáže prispôsobiť každej situácii.
- Obsah:
- Jedného dňa mal na Malej Strane pohreb jeden zámožný obchodník. Na pohreb okrem iných prišla aj pani Ruska. Pani Ruska chodila na každý pohreb bez ohľadu na to, či bola pozvaná, alebo nie. Pri rakve nebožtíka začala srdcervne plakať, čo ostatných pozostalých rušilo a pomlúvala zosnulého. Na pani Rusku bol zavolaný komisár, ktorý ju odviedol na stanicu. Pani Ruska sa presťahovala do bytu u Oujezdskej brány. Vedela, že tadiaľto musel opravdu každý funus prejsť, a tak pri každom pohrebe vyšla pred dom a srdcervne plakala.
- Úryvok:
- Pan Velš sa usmieval vlastne počas celého času, v krame, na ulici, v kostole, všade, obchodný úsmev sa mu vryl do lícnych svalov a nemohol z nich už ven. Milá figurka, neveľký, tlstý, s hlavičkou stále sa potriasajúcou a s týmto úsmevom. V krame v placatej čepici a s koženou kupeckou zástěrou, na ulici v dlhánskom modrom kabáte so zlatými knoflíkmi a v baňatom cylindri. Mal som istú titernú predstavu o panovi Velšovi. V domácnosti jeho nebol som za jeho živobytia nikdy, ale keď som si ho myslel, ako vyzerá doma, bol obraz vždy rovnaký.
Ako si pan Vorel nakúril pěnovku
- Hlavné postavy + charakteristika:
- Pan Vorel – majiteľ nového krupárskeho krámu
- slečna Poldýnka – nad 20 rokov, setníkova buclatá dcéra
- Uhműhl – malostranský policajný komisár
- Hlavná myšlienka:
- O pomluvách, poviedka ukazuje aj necitlivosť obyvateľov Malej Strany: jediný nekrológ nad mŕtvym obchodníkom: „Podívajte sa, ako si krásne nakúril pěnovku.“
- Obsah:
- Dňa 16. februára 1840 si pan Vorel otvoril svoj krám U Zeleného anděla. Jeho susedia ho však brali za cudzinca. Preto si pan Vorel kúpil pěnovku, aby aspoň trochu vyzeral ako susedia. Jeho krám sa leskl novosťou, napriek tomu k nemu nikto neprišiel. O deviatej hodine k nemu prišla slečna Poldinka. Pan Vorel práve bafal, a tak bol obchod plný kúru. Všade ho pomlúvali, že má v krame všetko zakúrené a vyuzené. Preto k nemu nikto nechodil. Asi po 5 mesiacoch začali pana Vorla navštevovať Židia, preto sa pan domáci rozhodol, že pana Vorla vystehuje. Pan Vorel to neunesil a v obchode sa obesil.
- Úryvok:
- Dňa 16. februára, o šestej hodine ráno, otvoril teda pan Vorel svoj krám U zeleného anděla. Už včera bolo tu nadobro všetko upravené, krám sa lesknul belosťou a novosťou. V príhradách a v otvorených pytliach svietili sa múčky belšie ako tá čerstvo obílená stena a lesknuli sa hrách žltšie ako to pomarančovo natreté náradie. Susedia a susedky, keď šli okolo, podívali sa dobre dovnútra, a niektorý učinil krok nazpät, aby sa podíval ešte raz. Ale do krámu nevošiel nikto.
- „Však oni prídu,“ povedal si pan Vorel, odetý v krátkom, šedom kalmučku a bielom, súkennom spodku, o hodine siedmej. —
- „Len keby som mal už prvý počinok,“ povedal o hodine ôsmej, zapálil si novú svoju pěnovku a bafol.
Ďalšie spracovanie:
- Film Malostranské poviedky (1981, 1984), Týždeň v tichom dome – 1947
Hodnotenie:
- Knižka sa mi veľmi páčila aj napriek tomu, že je písaná starou češtinou, ktorá sa mi nikdy nečítala veľmi dobre.