Kniha: Poviedky
Autor: Ernest Hemingway
Zaslal(a): Ivet
Ernest Hemingway patrí medzi významné spisovateľa minulého storočia. Nie je pritom len výraznou spisovateľskú osobnosťou americkej, ale aj svetovej literatúry. Hoci sa narodil v Chicagu, veľa cestoval a napríklad v Paríži pracoval ako reportér. Okrem Európy však navštívil tiež Afriku, pričom cestovanie a túžba po dobrodružstve zásadným spôsobom ovplyvnila jeho tvorbu a literárne inšpiráciu.
Nebola to totiž len občianska vojna v Španielsku, ale tiež napríklad doba druhej svetovej vojny strávená na Kube, ktoré sa snáď najviac premietli v jeho tvorbe. Hemingway sa síce dožil na vtedajšiu dobu relatívne vysokého veku, však nezomrel prirodzenou smrťou a svoj život ukončil samovraždou.
Ernest Hemingway sa preslávil predovšetkým vďaka svojej prozaickej tvorbe, avšak napríklad jeho dielo Piata kolóna dokladá aj jeho dramatickú tvorbu. Je autorom celej rady svetovo preslávených románov, ktoré si aj v dnešnej dobe nachádzajú svojich priaznivcov a nadšené čitateľa. K najznámejším patrí Komu zvoní hrana ( „Nikdy sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvoní Tebe!“, ďalej Zbohom zbraniam !, Fiesta a Cez rieku do tieňa stromov. Zrejme najznámejším dielom Hemingwaya je krátka novela Starec a more. Známe sú ale aj spisovateľovej poviedky – napríklad Zelené pahorky africké, Muži bez žien, Víťaz nezískava nič či spomienková kniha Pohyblivý sviatok.
Súbor Hemingwayových poviedok označených príznačne Poviedky obsahuje samotným autorom zostavené krátke príbehy. Poviedky prvýkrát vyšli v roku 1938, a to spoločne s hrou Piata kolóna, pričom pôvodný názov teda bol Piata kolóna a prvých štyridsaťdeväť poviedok. Hemingway v nich nechcel na čitateľa zapôsobiť dejom, ale naopak usiloval o duševnej zásah, teda že mali zasiahnuť dušu čitateľa a poukázať na skutočnosti, ktoré k onomu duševnému zásahu dali podnet.
Hemingwayovej Poviedky obsahujú celý rad zaujímavých príbehov, ktoré majú svoj vlastný dej, hoci o to autor primárne neusiloval.
K najlepším poviedkam potom podľa môjho patrili tieto poviedky:
Hlavné mesto sveta
- Pacopracuje ako čašník v madridskom hoteli, kde sa často ubytovávajú toreadori. Paco túži stať sa jedným z nich, bezhranične je obdivuje a želá si, aby sa naučil toreadorskému umenia. Pacův kamarát však Paca upozorňuje, že toreador je veľmi nebezpečné povolania. Paco mu neverí, a preto jeho kamarát pripevní dva nože na stoličke, čo má predstavovať rozzúreného býka. Pri hre na toreadora potom jeden z nožov Paca zasiahne a Paco
Bitkár
- Je poviedkou, ktorá naopak dej príliš nemá.Nicka zbil vodič nákladného auta. Následne Nick stretol neznámeho muža, ktorý o sebe tvrdil, že je blázon. Blázon sa zrazu na Nicka naštve a chce ho zbiť. Prichádza však černoch, ktorý Nicka zachráni, lebo blázna udrie do hlavy. Nick je vďačný a černoch mu rozpráva, že onen blázon si v minulosti vzal ženu, o ktorej si všetci v okolia mysleli, že je jeho sestra. Keď ho nakoniec žena opustila, zbláznil sa z
Môj otec
- Trochu zvláštne je poviedka Môj otec, ktorá zachytáva život otca, o ktorom rozpráva jeho syn. Synov otec veľa športoval, bol džokejom a dodržiaval zdravú životosprávu. Najprv žil v Miláne, avšak neskôr sa presťahoval do Paríža. Keď prestal synov otec pretekať ako džokej, začal priberať na váhe, a preto si kúpil nového koňa – Znovu začal pretekať a opäť schudol. Pri jednom z dostihov však spadol z koňa a zabil sa. Kone Gilford museli nakoniec zastreliť, lebo mal poranené jedno z kopýt.
Kanár pre jednu slečnu
- Americká madam cestuje vlakom a vezie kanárika pre svoju dcéru. Jednotlivým cestujúcim rozpráva o svojej dcére, ktorá sa v minulosti zamilovala do tajuplného Švajčiara, avšak matka jej prinútila na neho zabudnúť. Táto poviedka je podľa môjho názoru najmenej zaujímavá, však skvelý jazyk a štýl rozprávania kompenzujú nedostatok deje.