Pena dní – denník (rozbor)

 

 Kniha: Pena dní

 Autor: Boris Vian

 Zaslal(a): Peggy

 

 

Charakteristika umeleckého textu

Hlavnými hrdinami Vianova románu sú:

  • Colin– bohatý pohľadaný mladík, býva v krásnom byte so súkromným kuchárom, vďaka jeho finančnému zabezpečenia nemusí pracovať, hlboko a oddane miluje Chloé, urobil by pre ňu čokoľvek; keď ho výdavky na Chloinu liečbu zruinuje, musí si hľadať prácu, avšak aj napriek jeho snahu sa mu nikde nedarí a vždy dostane vzápätí vyhadzov
  • Chloé– neskôr Colinova manželka, krásna, milá, krehká; v priebehu príbehu ťažko ochorie (na ľavej pľúcach jej vyrastie lekno), takže je čím ďalej tým viac zoslabnutá a nemôže sa nijako prejavovať
  • Chick– Colinov priateľ, fanaticky obdivuje Jean-Sol Partra a zbiera jeho diela, nie je tak bohatý, takže musí pracovať ako inžinier, lenže inžiniersky plat mu nestačí na nákladné knihy a iné predmety spojené s jeho idolom, a tak musí žiadať o pôžičku svojho strýka, neskôr mu požičiava aj Colin
  • Alise– Colinova priateľka, taktiež obdivuje Partra, avšak je rozumnejšie než Chick a vie, kde sú patričné medze; chce si Chicka vziať, avšak ten nemá na svadbu dosť peňazí, pretože všetky utratia za svoju Partrovu zbierku

 

Román sa odohráva v Paríži, sa nedá presne určiť v akej dobe, ale pravdepodobne niekedy okolo roku jeho napísanie (1947). Dej sa točí okolo dvoch mladých mileneckých dvojicou, ktoré sa navzájom priatelí – Colina s Chloé a Chicka s Alise. Na začiatku sledujeme, ako sa tieto páry dali dohromady a všetci sú šťastní.

Colin si čoskoro vezme Chloé, odídu spolu na svadobnú cestu, avšak Chloé niekde ochorie (nejspíš počas cesty), a tak sa musia vrátiť a Chloé má nariadené len odpočívať. Doktor zistí, že na ľavej pľúcach jej rastie lekno, a to je príčinou všetkých ťažkostí. Aby mu Chloé napomáhaniu rast, nesmie za deň vypiť viac než dve lyžičky vody a má byť stále obklopená inými kvetmi, ktorých vôňa by mala lekno hubiť.

Medzitým majú problémy aj Chick a Alise, hoci spočiatku boli veľmi spokojní. Obaja sú náruživí milovníkov slávneho spisovateľa Jean-Sol Partra, na ktorého prednáške sa tiež stretli. Chick zbiera jeho diela, ale aj rôzne predmety, ktoré mu kedy patrili alebo ktorých sa kedy dotkol, čo ho príde veľa draho. Vzhľadom na tomu, že je len obyčajným inžinierom a nedostáva moc veľký plat, nemôže si také náklady dovoliť, a tak postupne redukuje všetky svoje výdavky, len aby mal na svoju zbierku. Kvôli tomu odkladá aj svadbu s Alise, ktorá po nej veľmi túži, a od tej doby, čo spolu začali bývať, za Partra už vôbec neutráca.

Colin robí všetko, čo môže, aby zaobstaral Chloé čo najviac kvetov a aby mala čo najlepšiu starostlivosť, takže nakoniec takmer príde na mizinu, hoci býval veľmi bohatý. Musí si nájsť prácu, aby mal z čoho platiť všetky tie kvety, ale pretože nikdy predtým nepracoval, nič mu poriadne nejde. Najskôr pracuje v továrni na zbrane, kde dostane za úlohu rovnomerne zahrievať klíčiace pušky tak, aby vyrástli rovno. To sa mu však nedarí, takže je prepustený. Ďalšiu prácu zoženie v banke, kde musí obchádzať podzemné trezor zlata a strážiť ho tak pred zlodejmi. Lenže pretože je unavený a nekráča dosť rýchlo, zlodeji ho predbehnú a zlatú ukradnú, takže znovu o prácu príde. Nakoniec sa stane poslom zlých správ, chodí po ľuďoch a ohlasuje im deň vopred, čo zlé sa im alebo ich blízkym prihodí, za čo ho samozrejme všetci nenávidia a uráža ho alebo po ňom hádže predmety. Jedného dňa dostane k doručenie obálku s vlastné adresou a je mu jasné, že Chloé budúceho dňa zomrie.

Chickovo fanatickej zbláznenie do Partra dôjde tak ďaleko, že prestane platiť aj dane v domnení, že mu štát nemôže nič zlé urobiť. Alise s tým nesúhlasí, avšak proti Chickově tvrdohlavosti nič nezmôže. Nakoniec Chick oznámi Alise, že už spolu nemôžu ďalej žiť, lebo už nemá pre nich pre oboch dosť peňazí a Alise si zaslúži niekoho lepšieho. Potom sa Alise vydá za samotným Partrem, aby ho presvedčila odložiť vydanie jeho novej knihy, ktorá by Chicka už úplne zruinovalo. Ten však odmieta, a tak ho Alise zavraždí srdce – bitkárom, ktoré tajne vzala CHICK. Neskôr sa vydáva po kníhkupectvách celom meste a systematicky ich zapaľuje a vraždí predavača, to všetko len preto, aby už Chick nemohol za Partra zbytočne utrácať a aby spolu mohli šťastne žiť. V posledným kníhkupectvo však sama uhorí. V tú dobu prídu k Chick domov vymáhacia dlhov a zastrelí ho.

Pohrebe Chloé sa teda zúčastňuje len Colin, jeho bývalý kuchár Nicolas a priateľka Isis. Keďže sa Colin ocitol na mizine, nemohol si dovoliť iný pohreb než pre chudobných, a tak je nútený pozerať sa, ako nosičmi rakvy, vodič, miništrant a kostolník ťažkou urážkou nevhodným správaním Chloinu telo, pretože úctyhodný pohreb si môžu dovoliť len tí, ktorí štedro zaplatia .

Na záver sa nechá zabiť aj malá myška, ktorá žila u Chloé a Colina, ktorý nakoniec zrejme zomrel žiaľom, a po tragických udalostiach nechce ďalej pokračovať v živote – nechá sa zjesť mačkou.

 

Všeobecne kultúrne a Literárnohistorická kontext diela

Podľa môjho názoru je Pena dní v dnešnej dobe rozhodne aktuálna, pojednáva totiž o nadčasových hodnotách, akými sú láska, priateľstvo či smrť. Že sa ľudia zamilovávajú, priatelí a umierajú, to sa predsa deje vo všetkých dobách. Jedná sa o veľmi dojemný príbeh, plný emócií, spočiatku len pozitívnych a vyvolávajúcich dobrú náladu, postupom času však čím ďalej tým viac pochmúrnych, vrcholíkoch v tragickom záveru, kedy vlastne takmer všetky postavy románu zomrú, každá iným a neobvyklým spôsobom. Taký príbeh je aktuálna pre všetky generácie, pretože znázorňuje pominuteľnosť ľudského šťastia a tiež silu lásky. To, ako sa blíži žalostný koniec, môžeme pozorovať na Colinova byte – spočiatku bol veľký a svetlý, keď spolu boli Colin s Chloé šťastní, avšak s počiatkom Chloinu zákernej choroby sa začne postupne scvrkáva, až nakoniec z neho malá myška na poslednú chvíľu len tesne stihne utiecť, inak by ju múru rozmáčkly.

V čase svojho vydania, a ešte za života autora nesklidil román valný úspech, toho sa mu dostalo až v 60. rokoch. V príbehu môžeme nájsť odkazy na známe osobnosti Vianovy doby, predovšetkým Jean-Sol Partra, ktorý je očividne parafrázou na slávneho existencialistického spisovateľa a filozofa Jean-Paul Sartra. Paródiou na Sartrovo Nevoľnosť je tu Zvracanie a miesto Sartrovo Bytia a ničoty (L’Être et le Néant) nazval Vian Partrovu knihu Písmo a neón (La Lettre et le Néon), čo je jazykovú hračkou vo francúzštine, pretože tieto názvy znejú vlastne rovnako, hoci znamenajú niečo úplne odlišné. Vian si v podstate robí žarty z kultu, ktorý okolo Sartra vznikol, a prehnaný do extrému ho stvárnil vo svojom románe. V knihe sa tiež niekoľkokrát objavuje zmienka o Vianově obľúbenom jazzovom skladateľmi, Duke Ellington.

Vian sa radí medzi existencialistov, hoci – ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom odseku – väčšinou skôr čiastočne paroduje existencialistické autormi, aj keď určité znaky tohto smeru sa v jeho knihách objavujú. Ak porovnáme však Vianovu tvorbu napríklad so Sartrom, musíme uznať, že Vian existencializmus rozhodne neberie tak vážne. Existencializmus je filozofický a literárny smer, ktorý vznikol v Nemecku po prvej svetovej vojne. K jeho väčšiemu rozšíreniu však došlo až po druhej svetovej vojne, a to vo Francúzsku. Základnou myšlienkou existencialistického spisovateľa je postaviť svoju postavu, osamelú a izolovanou od spoločnosti, do vyhrotené situácie, keď sa ocitne v ohrozenia života, a sledovať, ako sa zachová. V tej chvíli je hrdina “odsúdený” k slobode rozhodnúť sa, čo urobiť. Táto postava nakoniec dôjde k záveru, že na jeho voľbe rovnako vôbec nezáleží, pretože smrť je nevyhnutná, a že samotná existencia je nezmyselná. Dôležitým rysom je heslo “Boh je mŕtvy”, takže sa postavy ani nemôžu obracať k náboženstvo, aby im z bezvýchodiskovej situácie pomohlo. Človek sa potom snaží prekonať svoje zúfalstvo, až nakoniec dôjde k sebapoznania.

K tomu sa jeho knihy vyznačujú surrealistickým nádychom. Surrealizmus je umelecký smer kladúce dôraz na podvedomie človeka, na slobodné myslenie a zachytenie snov, pocitov, predstáv a myšlienok. Vznikol na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia. V doslovnom preklade znamená tento termín “nadrealita”, takže v surrealistickej tvorbe sa vyskytujú javy a deje, ktoré by v obyčajnom svete neboli možné.

Toto dielo má nezanedbateľný filozofický rozmer, lebo pojednáva o strachu zo smrti svojej a svojich blížnych, o zármutku nad stratou milovaných osôb, ale aj o šťastí, ktoré s sebou prináša láska a o tom, ako sa postupne môže vytratiť. Upozorňuje na fanatickosť (či už spôsobenú čímkoľvek) a jej možné katastrofálne následky a na zaslepenosť týchto beznádejných fanúšikov. Kritizuje sociálne pomery, manipulovateľnosť peniazmi (bez peňazí sa na človeka pozerajú všade skrz prsty a neprejavujú mu žiadnu úctu a dôstojnosť, avšak k bohatému človeku sa správajú zdvorilo a úslužne;”Bez peňazí ani kura nehrabú”) a ľahostajnosť k osudom cudzích ľudí, ktoré denne stretávame na ulici (to, že niekto len tak zomrie, nikoho nezaujíma). Absurdnosť, sprevádzajúce celý román, je dovedená k dokonalosti v záveru, kedy nešťastná Colinova myška prosí mačku, aby ju zjedla, tá je však moc lenivá a nechce sa jej, takže si nakoniec dá povedať až po dlhom prehováraní.






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe: