Kniha: Pani Bovaryová
Autor: Gustave Flaubert
Zaslal(a): Martina19
Realizmus
– z latinského slova realis = vecný, skutočný; realita = skutočnosť
– umelecký smer 2. polovice 19. storočia, ktorý sa snaží objektívne stvárniť svet tak, aby sa zobrazované čo najviac podobalo skutočnosti. Prejavoval sa predovšetkým v maliarstvo, sochárstvo a literatúre. (niekedy označovaný ako kritický realizmus)
Najvýznamnejšie predstavitelia tejto doby:
Rusko
- Nikolaj Vasilievič Gogoľ – Revízor
Francúzsko
- Honoré de Balzac– Otec Goriot
- Stendhal– Kartouza parmská, Červený a čierny
- EmileZóla – Nana
Anglicko
- Charles Dickens– Oliver Twist
Nemecko
- Karl May– Vinnetou
Česko
- Alois Jirásek– Psohlavci
Znaky realizmu v literatúre:
– pravdivý obraz skutočnosti bez idealizácie (vnímanie či zobrazenie niekoho / niečoho v lepší alebo dokonalejšej podobe než tomu je v skutočnosti)
– objektívny prístup ku skutočnosti (autor nie je účastníkom deje, stojí nad príbehom)
– typizácie = na jednotlivom zobrazené zložité (na jednej postave vystihnutie problém celej spoločnosti)
– literárne hrdina sa vyvíja, premieňa
– nové výrazové prostriedky (všetky vrstvy jazyka: nárečie, archaizmy, hovorové prostriedky)
– obľuba väčších prozaických útvarov (román), spoločenských drám
Realizmus vo výtvarnom umení
Francúzski maliari: G. Coubert, H. Daumier
Ruský maliar: I. Repin
Českí maliari: Karel Purkyně, Antonín Chitussi
Realizmus v hudbe
Francúzsky skladateľ: G.Bizet
Talianski skladatelia: G.Verdi, G.Puccini
Gustave Flaubert
(12. december 1821 v Rouene – 8. máj 1880 v Croissetu) bol francúzsky spisovateľ, predstaviteľ naturalizmu.
Narodil sa v rodine rouenského chirurga. Chcel sa stať právnikom, ale štúdium v Paríži prerušil kvôli nervovej chorobe. Po náhlom úmrtí otca a sestry roku 1846 žil prevažne na rodinnom statku v Croissetu. Bol kritik meštianskej spoločnosti, majster v zobrazenie ľudských vášní a citových vzťahov. Na jeseň roku 1856 začal vychádzať časopisecky v Revue de Paris jeho román Pani Bovaryová. Autor bol pre skandálnost a nemravnosť obsahu postavený kárny policajný súd, vyviazol len vďaka kvalitnej obhajobe. Rád cestoval, napr. Na Blízky východ a roku 1858 do Tunisu, aby sa zoznámil s prostredím pre dej svojho románu Salambo. Zomrel uprostred práce nad románom BOUVARD a Pécuchet na mŕtvicu.
Najznámejšie diela Gustava Flauberta:
Pani Bovaryová – román
Salambo – historický román
Citová výchova – psychologický-spoločenský román
Tri poviedky – súhrn poviedok
BOUVARD a Pécuchet – posledné autorov román
Pani Bovaryová
Charakteristika diela
– epika – próza – psychologický román
Vo svojej dobe škandalózne francúzsky román líči rozpad manželstva a vzťahov vplyvom kolízie ideálov a skutočnosti. Román vychádzal časopisecky v rokoch 1851-1857. Potom bol obžalovaný z nemravnosti a rúhaniu a v súdnom spore bol požadovaný úplný zákaz. Zásluhou obhajca MAJ Senart došlo k zrušeniu žaloby a román následne vychádza v knižnej podobe s Flaubertovým venovaním jeho obhajcovi.
Základné zafarbenie diela
– tragickej
Námet, dej
– Pani Bovaryová je veľmi zaujímavým dielom, v ktorom sa jeho nevyrovnaná hrdinka, obeť romantizmu, stretáva s realitou a jej romantické myšlienky plynú v kontraste s realistickým popisom pravdivého života
– dej Pani Bovaryová sa odohráva v prostredí francúzskeho malomesta v 19. storočí
– v úvode knihy sa dozvedáme o detstve, dospievaní a štúdiách Karla Bovaryho, ktorý sa nakoniec stal lekárom ako jeho otec, a práve vďaka tomuto remeslu spozná svoju budúcu ženu – Emu
– avšak práve Uponáhľanosť zväzku manželského Ema stráca ilúzie a manželstvo sa pre ňu stáva príťažou, sklamaním a to aj napriek nesmiernu starostlivosť Karla Bovaryho, ktorý ju zahŕňa láskou
– ani po narodení dcéry sa Ema nechce zmieriť so svojím osudom, a hľadá útechu v luxusnom tovare
– práve v tom čase podľahne mladému Leonovi a zažije s ním románik, ktorý ukončí sám Leon odchodom do Paríža, kde študuje
– Ema však nezaháľa a prázdne miesto v srdci zaplní bohatým šľachticom, do ktorého sa vrúcne zamiluje, avšak on city neopätuje, iba jej využíva a včas miznú z jej života
– v tú istú chvíľu už Karel tuší, že sa niečo deje a je ohromený finančnou situáciou, ktorú Ema svojim rozhadzovaním zavinila, sama Ema však odmieta komunikovať, trpia depresiami
– potom, čo si vydupať hodiny klavíra, opäť nadviaže na románik s Leonom v Paríži, avšak ten nemá dlhé trvanie – Leon si uvedomí zbytočnosť svojho správania a neperspektívne budúcnosť
– zo zúfalstva a dlhom Ema ukradne arzén a spácha samovraždu
– na povrch tak vypláva pravda o Eminem živote a Karla pod náporom citov postihne infarkt
Kompozícia
– román je písaný er -formy, kvôli ktorej čitateľ k hlavnej postave toľko nepriľne, aj keď je o nej napísané takmer nepretržite a jej myšlienkové pochody sú čitatelia maximálne priblížené
– na začiatku je dej rozprávaný retrospektívne z pohľadu Karlova spolužiaka, ale potom už sa odvíja postupne do budúcnosti – chronologicky
– jednotlivé udalosti sú rozdelené do 3 častí – nudný život na vidieku, Eminem milostné zápletky problémy vzniknuté vďaka predchádzajúcim udalostiam
Hlavné postavy
– Ema Bovaryová – mladá žena, ktorá je zmätená a sklamaná z reálneho života, je nevyzretá sedliacka dcéra s konkrétnymi a perfektnými romantickými predstavami o svete ao živote, ktoré nebolo možné nikdy naplniť, na úplnom začiatku príbehu je Emma predstavovaná ako veselá, živá a pomerne skromná dievča, avšak po svadbe sa začína správať chladne, odmerane a náladovo v manželstve s Karlom Bovarym, mimo ich dieťa, ktoré však vidí ako súčasť manžela, ktorý ju zničil život, nachádza len sklamanie a nudu, svoje túžby uspokojuje prostredníctvom drahého tovaru a milostných avantúr, ktoré ju ale nakoniec doženú k samovražde
– Karel Bovary – mladý vidiecky doktor, netuší nič o jej problémoch, či o jej nevere a až do poslednej chvíle jej života ju považuje za sväticu a najlepšiu manželku a matku na svete, aj keď ona jeho neznáša, bol rozhodne verný, obetavý a milujúci manžel, ale skôr plachý, odmeraný, jednoduchý, konzervatívny a nudný
– Rudolf Boulanger – bohatý a vplyvný milenec Emy Bovaryová, ktorý má rád dobrodružstvo a vybral si ju ako cieľ svojej hry, nakoniec od nej uteká vďaka jej silným citom
– Leon – mladučký pomocník lekárnika Homaise, ktorý sa do Emy silne zamiluje, avšak vzťah ukončí, pretože v ňom nevidí perspektívu do budúcnosti
Rozprávač, jeho úloha v príbehu
– dielo je napísané er -formy a rozprávačom príbehu je sám autor, ktorý jednotlivé pasáže uvádza a zároveň je možné z jeho rozprávanie rozpoznať ďalšie dejové linky, ktoré budú nasledovať
– autor tu vystupuje v úlohe objektívneho rozprávača, ktorý vnútorný stav postáv nevysvetľuje, ale popisuje na základe ich vonkajšieho prejavu
– Autor sa v diele stotožňuje: vyhlásil „Pani Bovary som ja“
Jazyk a štýl
– text je písaný spisovným jazykom, obsahuje rad obrazov, metafor, prostých prirovnanie
– vety nie sú nijako zložité, ale aj napriek tomu na nás nepôsobí stroho, súvetia sú zrozumiteľné
– typický štýl rozhovorov a dialógov
Hlavná myšlienka, poslanie diela
– román je kritikou spoločnosti, ktorú Flaubert pohŕdal
– Gustave Flaubert bol posadnutý myšlienkou vytvoriť geniálny román, ktorý by odrážal jeho skutočné pohľady na svet a jeho prežitky, ako sú lži, pretvárka, bohatstvo či manželstvo
Okolnosti vzniku diela, vplyv diela, charakteristika autorovej tvorby
– Pani Bovaryová je prvý román, ktorý Gustave Flaubert publikoval a zároveň sa považuje za jeho majstrovské dielo
– autor bol kvôli svojmu vydanie tohto diela obvinený z ohrozenia verejnej mravnosti a urážky náboženstva
– dielo býva považované za prelomové dielo svetovej literatúry, a to vďaka svojej hlavnej postave, ktorá sa stala novým literárnym typom hrdinky
Zhodnotenie diela
– Pani Bovaryová bola tiež niekoľkokrát sfilmovaná. Najvydarenejšie je asi verzia z roku 1933 režírovaný pod vedením Jeana Renoira, ktorá sa úplne presne drží knižnej predlohy a bola označená za definitívnu podobu románu
– keďže je román dielom kritického realizmu, hlavnou myšlienkou bola kritika meštiactvu, spoločnosti naháňajúci sa za nezmyselnými myšlienkami, čo ani v vtedajší dobe nebolo prípustné pre mnohých ľudí
– dielo bolo najprv vydané v seriálovej forme v časopise La revue de Paris, kniha bola prvýkrát vydaná vo Francúzsku v roku 1857